BRATISLAVA – Hovorí sa, že blesk dvakrát neudrie do jedného miesta. Je to však pravda? Po internete v posledných dňoch koluje video z Číny, kde do pouličnej lampy udrel blesk neuveriteľných 11-krát! Je tento výrok pravdivý? Meteorológ má jasnú odpoveď.
Všetko sa to malo udiať v Čine. Video, ktoré v posledných dňoch koluje po sociálnych sieťach, zachytáva veľmi nezvyčajnú udalosť. Podľa portálu DailyMail totiž do do pouličnej lampy, ktorá sa nachádzala neďaleko rodinného domu, udrel blesk. Na tom by nebolo nič zvláštne keby sa tak nestalo celkovo jedenásťkrát za sebou. Ľudia sa tak začali zamýšľať nad pravdivosťou výroku, že blesk neudrie do rovnakého miesta dvakrát. Čo na to hovorí meteorológ?
Obrovská teplota a rýchlosť
„Blesk vzniká medzi centrami elektrického náboja opačnej polarity. K výboju prichádza buď medzi kladným a záporným centrom vo vnútri oblaku, alebo medzi oblakom a zemou. K výboju môže prísť aj medzi centrami náboja dvoch blízkych oblakov (medzioblačný výboj), resp. medzi oblakom a voľnou atmosférou,“ uviedol na úvod Pavel Matejovič. Ako dodal, vývoj blesku sa skladá z viacerých fáz a v prípade výboja medzi oblakom a zemou vzniká zárodok blesku vo vnútri oblaku. To sa deje v oblasti s dostatočne silným elektrickým poľom.
„Prvý, tzv. vodiaci výboj (stepped leader) postupuje takmer neviditeľne k zemskému povrchu, a to najčastejšie v postupných krokoch rýchlosťou okolo 200 km/s. Postup vodiaceho výboja v jednotlivých krokoch je vysvetľovaný tým, že na jeho dráhe prichádza k poklesu intenzity elektrického poľa pod určitú kritickú hranicu a pohyb výboja sa potom na niekoľko desiatok mikrosekúnd zastaví, zatiaľ čo intenzita elektrického poľa v priebehu tohto času dostatočne vzrastie,“ vysvetlil Matejovič. Ako následne dodal, keď sa takýto vodiaci výboj priblíži k zemskému povrchu, začne najčastejšie od nejakého vyvýšeného objektu stúpať smerom hore elektrický výboj. A to zvyčajne proti výboju, pričom následne sa tieto dva výboje spoja, čo spôsobí uzatvorenie kanála.
„V takto vytvorenom kanále vysoko ionizovaného vzduchu sa potom začne smerom hore šíriť spätný výboj (return stroke), ktorý je opticky oveľa viac jasnejší a preteká ním prúd v rádu desiatok kA,“ upozornil meteorológ. Podľa jeho slov je rýchlosť postupu spätného výboja rádovo vyššia ako rýchlosť vodiaceho výboja, pričom dosahuje hodnoty až 20-tisíc kilometrov za sekundu. Okrem toho sa v teplota v kanále blesku pri spätnom výboji pohybuje v hodnotách až 30-tisíc stupňov Celzia.
Je výrok pravdivý?
„To má za následok náhle zväčšenie objemu vzduchu a vytvorenie tlakovej vlny, ktorú akusticky počujeme ako hrmenie. Prvý spätný výboj môže byť v tom istom kanáli nasledovaný ďalšími vodiacimi a spätnými výbojmi. Jeden viditeľný blesk sa tak v skutočnosti väčšinou skladá z niekoľkých následných spätných výbojov,“ vysvetlil Matejovič s tým, že čas medzi jednotlivými výbojmi je v ráde stoviek milisekúnd. Celkový doba výboja je pritom zvyčajne menšia ako sekunda.
Z toho dôvodu v prípade, ak je blesk zachytený na snímke, je potrebné stanoviť dĺžku jeho časového záznamu. Následne sa z vyhotovenej snímky analyzuje, či išlo o blesk so spätnými výbojmi, prípadne, či išlo o viac samostatných bleskov za sebou. Ako dodal, sú určité miesta, ktoré viac priťahujú blesky, ako napríklad vyvýšené kovové predmety napojené na elektrickú sieť, či hromozvody.
„Ak sa v atmosfére nachádza silné elektrické pole, môže niekoľkokrát za sebou v krátkych časových periódach excitovať bleskové výboje. pričom. blesková aktivita môže pokračovať až do okamihu, kým nepríde k vyrovnaniu rozdielu medzi opačnými polaritami elektrických nábojov. Blesk si v takom prípade hľadá miesto najmenšieho odporu, aby elektrický výboj mohol prebehnúť čo najefektívnejšie, pričom v relatívne krátkom čase tak môžu ísť bezprostredne za sebou jednotlivé fázy blesku v konkrétnom kanále aj niekoľkokrát za sebou,“ uzavrel Matejovič.
