HERÁT - Malá skupina žien sa postavila na odpor Talibanu a vo štvrtok protestovala v meste Herát na západe Afganistanu. Ženy uviedli, že sú ochotné akceptovať povinnosť nosiť burku, ak ich dcéram bude pod vládou Talibanu dovolené naďalej navštevovať školy, informovala agentúra AFP.
"Je naším právom mať vzdelanie, prácu a bezpečie," skandovala skupina približne 50 žien, ktoré s transparentami vyšli do ulíc. "Sme tu, aby sme sa dožadovali našich práv," uviedla jedna z demonštrantiek pre AFP. Počas predchádzajúcej vlády hnutia Taliban v Afganistane, ktorá trvala do príchodu amerických vojakov v roku 2001, mala väčšina žien v krajine zakázané vzdelávať sa a pracovať. Ženy museli na verejnosti nosiť burku a z domu mohli odísť iba v sprievode muža. Protesty žien boli v tom čase nemysliteľné.
Herát je však mesto, ktoré sa nachádza na pradávnej hodvábnej ceste v blízkosti hraníc s Iránom. Toto kozmopolitné mesto sa teda do značnej mieri líši od konzervatívneho stredu krajiny, vysvetľuje AFP. Avšak v tomto meste už niektoré ženy nosia na verejnosti burku. Taliban ovládol Afganistan 15. augusta po tom, ako sa zmocnil hlavného mesta Kábul. V súčasnosti hnutie rokuje o zostavení novej vlády. Už skôr uviedlo, že jej súčasťou by mali byť aj ženy. Demonštrantky však upozornili na to, že na stretnutiach Talibanu sa žiadne ženy nenachádzajú.
Hnutie prisľúbilo, že tentokrát zavedie menej prísne pravidlá a ženám dovolí pracovať, avšak iba v rámci islamského práva šaría. Mnohí sú však skeptickí ohľadom toho, či Taliban skutočne zmenil svoj postoj k ženám, alebo ide iba o krátkodobé úsilie, aby hnutie dosiahlo uznanie od medzinárodného spoločenstva, píše AFP.
Taliban sa bude usilovať o obnovenie ekonomiky za pomoci Číny
Islamistické hnutie Taliban sa bude po stiahnutí zahraničných jednotiek z Afganistanu a opätovnom dobytí krajiny primárne spoliehať na financovanie zo strany Číny. Povedal to hovorca Talibanu Zabihulláh Mudžáhid v rozhovore, ktorý vo štvrtok zverejnili talianske noviny La Repubblica. Taliban bude podľa Mudžáhida bojovať o ekonomickú obnovu za pomoci Číny. Hnutie opätovne ovládlo afganskú metropolu Kábul 15. augusta a bez boja prevzalo vládu nad krajinou. Skončila sa tak 20 rokov trvajúca vojna, objavili sa však obavy z kolapsu ekonomiky a rozsiahleho hladomoru.
Po chaotickom odchode zahraničných vojakov z kábulského letiska západné krajiny prísne obmedzili finančnú pomoc pre Afganistan, pripomína v správe panarabská televízia al-Džazíra. "Čína je náš najdôležitejší partner a predstavuje pre nás zásadnú a mimoriadnu príležitosť, pretože je pripravená investovať a obnoviť našu krajinu," citovali hovorcu Talibanu talianske noviny. Mudžáhid zdôraznil, že čínsku iniciatívu v oblasti infraštruktúry pod názvom Nová hodvábna cesta, ktorou chce Peking zvýšiť svoj globálny vplyv prostredníctvom otvorenia obchodných ciest, si Taliban vysoko váži.
V krajine sú "bohaté medené bane, ktoré sa vďaka Číne dajú opätovne uviesť do prevádzky a modernizovať. Okrem toho je Čína naším vstupom na trhy po celom svete," dodal hovorca islamistického hnutia. Mudžáhid tiež potvrdil, že ženy v Afganistane budú môcť v budúcnosti pokračovať v štúdiu na univerzitách. Budú mať možnosť pracovať ako zdravotné sestry či v radoch polície a na námestníckych postoch na ministerstvách, vylúčil však, že by v krajine mohli byť ženy na čele ministerstiev.
Guterres varoval pred humanitárnou katastrofou
Afganistan naliehavo potrebuje peniaze a Taliban pravdepodobne nezíska rýchly prístup k aktívam zhruba desať miliárd dolárov, ktoré väčšinou vlastní afganská centrálna banka v zahraničí, konštatuje al-Džazíra.
Generálny tajomník OSN António Guterres začiatkom týždňa varoval pred črtajúcou sa "humanitárnou katastrofou" v Afganistane a vyzval krajiny na poskytnutie núdzového financovania. Veľké sucho a vojna prinútili tisíce afganských rodín k úteku z domovov. Guterres vyjadril obavy v súvislosti s "prehlbujúcou sa humanitárnou a ekonomickou krízou v krajine", pričom upozornil, že hrozí "úplný kolaps" základných služieb.
Turecko zvažuje ponuku Talibanu na spoluprácu pri obnove prevádzky letiska
Turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu vo štvrtok uviedol, že jeho krajina "vyhodnocuje" návrhy afganského radikálneho hnutia Taliban a viacerých krajín týkajúce sa bezpečnej prevádzky letiska v Kábule. K jeho vyjadreniu prišlo niekoľko hodín po tom, čo Katar uviedol, že spolupracuje s Talibanom na opätovnom otvorení letiska v afganskom hlavnom meste, informovala agentúra AFP. Do rokovaní sa zapojilo aj Turecko, ktoré vyjadrilo znepokojenie nad tým, kto po stiahnutí amerických jednotiek zaistí bezpečnosť jeho pracovníkov v Kábule.
"Existuje ponuka od Talibanu a ďalších krajín na spoluprácu. Tieto návrhy zvažujeme," povedal Čavušoglu na spoločnej tlačovej konferencii so svojou holandskou rezortnou kolegyňou Sigrid Kaagovou. Katar a Turecko sú blízkymi regionálnymi spojencami, ktorí sa v posledných týždňoch ujali vedenia pri priamych rozhovoroch medzinárodného spoločenstva s Talibanom. Turecko o zabezpečení kábulského letiska pôvodne rokovalo s Washingtonom a Talibanom. Ankara však stiahla celý svoj kontingent viac ako 500 vojakov, keď sa v auguste bojovníci Talibanu blížili ku Kábulu.
Turecko odvtedy uvádza, že je pripravené poskytovať profesionálne a technické služby, ako je napríklad manipulácia s batožinou, v snahe obnoviť civilné lety. Taliban však ponuku Ankary ponechať tureckým vojakom zaistenie bezpečnosti letiska oficiálne odmietol. "Taliban dodnes tvrdí, že by chceli zaistiť bezpečnosť sami," povedal Čavušoglu s tým, hnutie by to malo zabezpečiť spôsobom, ktorý si získa dôveru medzinárodného spoločenstva. Dodal, že Turecko sa nebráni ani myšlienke, že by bezpečnosť kábulského letiska zaistili súkromné spoločnosti.
Taliansky premiér kritizoval EÚ pre postoj k afganským utečencom
Taliansky premiér Mario Draghi kritizoval vo štvrtok postoj jednotlivých členských krajín Európskej únie pri prijímaní utečencov z Afganistanu. Informuje o tom agentúra DPA. Zachraňovanie Afgancov opäť ukázalo úbohosť EÚ v otázke migrácie, povedal bývalý šéf Európskej centrálnej banky (ECB) na tlačovej konferencii v talianskej metropole Rím.
Pri Afganistane ide podľa Draghiho o celosvetový problém. EÚ, ktorá sa zhoduje v takom množstve princípov, sa to však nedarí riešiť, dodal taliansky premiér. "Je to tŕň v existencii Únie," dodal. Sú krajiny, ktoré do dnešného dňa napriek atentátom a najnovšej tragédii v Afganistane hovoria: Nechceme žiadnych afganských utečencov, podotkol Draghi. "Ako len môžu?" uviedol 73-ročný taliansky premiér. Nespomenul názvy krajín, ktoré svojimi vyjadreniami kritizoval, konštatuje DPA.
Naposledy sa proti prijatiu afganských utečencov vyslovila rakúska vláda, ktorá sa namiesto toho vyjadrila za pomoc priamo na mieste. V Taliansku je téma migrácie a utečencov už niekoľko rokov príčinou politických sporov. Množstvo ľudí sa pokúša pri úteku zo severnej Afriky dostať sa do Talianska a tým aj do EÚ. Taliansko už dlhší čas požaduje od Únie, aby prispôsobila prerozdeľovanie migrantov v rámci EÚ, píše DPA.
Humanitárna letecká služba OSN obnovuje operácie v Afganistane
Humanitárna letecká služba OSN (UNHAS) obnovuje svoje vzdušné operácie v Afganistane, aby umožnila 160 organizáciám pokračovať v aktivitách v afganských provinciách. Oznámila to vo štvrtok Organizácia Spojených národov (OSN). Správu priniesla agentúra AP. Hovorca OSN Stéphane Dujarric spresnil, že osobná letecká doprava prevádzkovaná Svetovým potravinovým programom (WFP) spája pakistanskú metropolu Islamabad s mestom Mazáre Šaríf na severe a Kandahárom na juhovýchode Afganistanu.
Podľa WPF sa od nedele uskutočnili už tri lety do mesta Mazáre Šaríf a prebieha úsilie o zvýšenie počtu takýchto operácií čo možno najskôr, píše AP. Dujarric dodal, že sa zriaďuje aj letecký most pre nákladnú dopravu na prevoz nepotravinárskeho materiálu, ako napríklad zdravotnícke, či iné núdzové zásoby tam, kde je to najviac potrebné.
Osobná letecká doprava UNHAS potrebuje na pokračovanie operácií 18 miliónov dolárov (15,1 milióna eur), kým letecký most pre nákladnú dopravu 12 miliónov dolárov (10,1 milióna eur), povedal hovorca OSN. "Od roku 2002 do roku 2021 slúžila Humanitárna letecká služba v Afganistane viac než 20 destináciám v krajine... Bude sa usilovať vrátiť sa na tieto miesta hneď, ako to bezpečnostná situácia a financovanie umožnia," uviedol hovorca OSN.
