LONDÝN - Portál End of Life Doula UK prináša skúsenosti žien, ktoré pôsobia ako duly pre umierajúcich a pomáhajú rodinám zvládať bolestivé situácie, keď navždy prichádzajú o svojich blízkych. Do povedomia tak dávajú užitočné poznanie o javoch, ktorými dáva telo zomierajúceho človeka najavo príchod blížiacej sa smrti.
Dula pre umierajúcich Katrina Taeeová zverejnila skúsenosti so smrťou svojej matky. Týmto spôsobom sa snaží pomôcť ľuďom, ktorí sa tiež musia vyrovnávať so stratou milovaného človeka. Smrť má totiž rôzne podoby a kým niektorí ľudia odídu z tohto sveta za pár minút, iní, naopak, útrpne čakajú, že bude pre nich smrť vykúpením od mučivých bolestí. Odborníčky dokážu rozpoznať znaky, ktorými telo signalizuje, že sa blíži koniec. Pravdivosť ich názorov potvrdili aj zdravotnícki pracovníci.
Jedenie a prehĺtanie
S príchodom smrti klesá potreba prijímania potravy. Zomierajúci ľudia buď jedia veľmi málo alebo jedlo úplne odmietnu. Telo totiž presne vie, čo robí a uvedomuje si, že už nepotrebuje "palivo" ako predtým. Rezervuje si energiu dostatočnú na zachovanie životne dôležitých funkcií, akými sú srdcový rytmus a dýchanie, a nie na spaľovanie kalorických jedál. Stravovanie môže niekomu spôsobiť nevoľnosť, pretože jeho tráviaci systém je už "vypnutý". Umierajúcim ľuďom sa znižuje aj hltací reflex, takže ďalším dôvodom, prečo nejedia, je fakt, že nedokážu prehltnúť jedlo.
Výzor
Pleť zomierajúceho človeka je bledá, biela, modrastá alebo žltá. Oči sú zvyčajne sklené alebo dokonca biele, otvorené alebo zatvorené a niekedy nereagujú na podnety okolia. Končatiny môžu byť na dotyk buď studené alebo horúce a nechty dostanú modrastý odtieň. Dôvodom je slabá cirkulácia krvi, pretože činnosť srdca sa spomaľuje. Zomierajúcim sa často vytvorí opuch (edém), ktorý je spôsobený hromadením tekutín, a na pokožke sa tvoria na dotyk teplé alebo studené lepkavé škvrny. Tieto príznaky síce pôsobia desivo, ale ide o prirodzené reakcie na spomalenie činnosti hlavných orgánov.
Dýchanie
S prichádzajúcim koncom nastávajú aj zmeny v dýchaní, ktoré môže byť hlučné, prípadne umierajúci lapá po dychu. Pohľad na takéhoto človeka je bolestivý, ale jemu samému utrpenie nespôsobuje. Nástup konca signalizuje aj zvuk hlienov či výlučkov, ktoré sa pohybujú v dýchacích cestách. To však pacienta neruší, pretože často nereaguje alebo hlboko spí. Pred smrťou sa niekedy objavuje tzv. Cheyne-Stokesovo dýchanie. Tento jav je sprevádzaný hlasnými dychmi, po ktorých nasleduje obdobie bez dychov. Blízki sú často zmätení, pretože nevedia, či už zomierajúci vydýchol naposledy. Na konci života je tiež dýchanie pokojnejšie. Katrina poznamenáva, že táto posledná časová etapa je často veľmi pokojná.
Rozrušenie a nepokoj
Zomierajúci môžu začať nepokojne rozhadzovať rukami a vyzerá to tak, ako keby chceli vstať z postele alebo sa k niekomu, či niečomu natiahnuť. Ide o prirodzenú súčasť procesu umierania, ale nedochádza k nej vždy. Je to dočasná fáza a silný indikátor blížiacej sa smrti.
Halucinácie
Ďalším znakom môžu byť halucinácie. Umierajúci niekedy opisujú skutočnosti, predmety, hovoria o výletoch a podobne. Priestor pre vznik týchto situácií vytvára znížený príjem potravy a tekutín.
Lazarov okamih
Tento fenomén opisuje stav, keď niekto nereaguje alebo hlboko spí, náhle sa však prebudí, niekedy sedí, pozerá na svoje okolie a rozpráva. Je to často neočakávané a šokujúce. Rodiny sa z týchto okamihov tešia, pretože ich blízki sa týmto spôsobom najviac približujú k stavu, keď boli zdraví. Deň alebo dva pred smrťou môže dokonca dôjsť k výbuchu energie. Pacient menej spí, rozpráva, dokonca sa naje a napije. Príbuzní si to často vysvetľujú nesprávne a domnievajú sa, že koniec je ešte ďaleko.
Dula Emma Clareová uviedla, že mnohé symptómy procesu umierania sú oveľa ťažšie zvládateľné pre blízkych než pre samotného zomierajúceho. "Zdravotnícki pracovníci sa bežne vyhýbajú podrobnostiam o procese umierania zo strachu, že by znepokojili príbuzných. Lenže my vidíme, že tieto informácie dokážu ich strach eliminovať," podotkla Clareová. Mnohé veci by sa podľa nej zmenili, ak by si niekto našiel čas a vysvetlil tým, ktorí robia spoločnosť umierajúcemu, že javy sprevádzajúce zomieranie sú prirodzené a nie vždy znamenajú, že človek trpí.
Ďalšia skúsená dula Aly Dickinsonová zas hovorí, že umieranie je často pokojný proces a môže ísť o príležitosť pre blízkych, aby strávili posledné vzácne chvíle s osobou, ktorú majú radi a mohli sa s ňou rozlúčiť. Niekedy, ale nie vždy, môže byť umierajúci človek náhle rozrušený. Môže ísť o reakciu na lieky alebo aj strach. Ak sme však týmto ľuďom nablízku, môžeme vytvoriť atmosféru pokoja, k čomu často stačí iba pohladenie a pekné slovo, prípadne jemné obmývanie tváre. Liz Williamsová zas uviedla, že pozná ľudí vo veku 40, 50 a 60 rokov, ktorí neboli nikdy s umierajúcou osobou, a s touto skúsenosťou sa stretli až v okamihu, keď im zomierali rodičia. To je aj dôvod, prečo majú zo všetkého strach. "Každá smrť je iná. Môžeme im všetko vysvetliť, aby sme ich pripravili na to, čo umieranie sprevádza, aby sa nebáli."
