KOŠICE/BRATISLAVA - Je ťažké v tejto chvíli robiť súdy o tom, prečo sú rozdiely v počtoch ľudí v čakárňach na vakcínu také obrovské, no jedno je isté - v rámci krajov sú naozaj šokujúco rozdielne. Zraky sa upínajú hlavne na Košický samosprávny kraj, kde podľa čakárenského webu je menej ľudí ako na bežnom kultúrnom podujatí.
Vedú Bratislava, Žilina a Trnava, Košice prekvapujúco nízky záujem
Iné je to v prípade západného Slovenska, kde sa o prvé priečky s miernejšími rozdielami delia kraje Bratislavský, Žilinský a Trnavský. Až 7,5-tisíc ľudí vo veku 20 až 24 napríklad čaká na svoju prvú dávku len v Bratislavskom kraji a 5,7-tisíc vo veku 25 až 29.
To je v značnom kontraste s ostatnými krajmi ako napríklad Banskobystrický či Prešovský. No najväčšie prekvapenie v prípade prvej dávky sa koná v Košickom kraji, kde je podľa dát zo servera čakárne na vakcínu len niečo cez 130 ľudí.
Je to aj čakaním na ruský Sputnik?
Na to, čo za tým je, sme sa pýtali aj sociológov. Do úvahy prichádza totiž aj alternatíva, že zvyšní čakatelia majú záujem predovšetkým o ešte stále nepoužívaný ruský Sputnik V. Sociologička Zuzana Kusá si to však nemyslí. "Nemyslím si, že na nižšiu registráciu v čakárňach v Košiciach zásadne vplýva túžba po vakcíne Sputnik. V hre je skôr značná pracovná migrácia z východného Slovenska, v dôsledku ktorej sa ľudia s trvalým bydliskom na východe registrovali a registrujú na očkovanie tam, kde pracujú (a bývajú prechodne). Je celkom možné, že za dobré bratislavské čísla vďačíme práve mladým Košičanom, ktorí tu pracujú," myslí si Kusá.
Ďalšou okolnosťou podľa Kusej môže byť aj väčší podiel nízkopríjmových domácností v Košiciach. "Rozhodne ak ku Košiciam prirátame aj Košice okolie a s tým spojený horší prístup k internetovej registrácií a tiež slabšie dovolenkovo-cestovateľské plány, ktoré značne posilňujú záujem o očkovanie. Viaceré župy majú navyše plány organizovať mobilné očkovanie a uvažuje sa aj o očkovaní u obvodných lekárov, čo je pre mnoho menej mobilných ľudí priateľskejšia cesta k vakcíne ako registrovanie sa na internete," uzavrela sociologička.
Hrajú tu rolu aj konšpiračné teórie
Na naše otázky odpovedal aj sociológ zo Slovenskej akadémie vied Robert Klobucký. Podľa neho sú za neochotou aj ďalšie faktory. "Podľa našich výskumov súvisia ochota dať sa zaočkovať s viacerými faktormi ako sú napríklad vzdelanie, miera obáv z pandémia, viera v konšpiračné teórie, dôvera k inštitúciám. Dlhodobo nám tiež vychádza, že obyvatelia Bratislavského kraja sú ochotnejší dať sa zaočkovať ako zvyšok Slovenska. V prípade nízkej ochoty v Košickom kraji môže ísť o niektoré z vyššie uvedených faktorov a navyše by som odhadoval, že istú mieru môže hrať i súčasná podoba očkovania vo vakcinačných centrách. V tomto regióne je pomerne veľa menších obcí s často problematickou dopravnou dostupnosťou k vakcinačným centrám a to môže tiež zohrávať istú úlohu," napísal pre Topky Klobucký.
Sputnik zrejme vyššie čísla v čakárni neprinesie
Odpovedal aj na otázku ohľadom možného očkovania sa Sputnikom a s tým možno súvisiacou neochotou sa očkovať už teraz. "Nedokážem odhadnúť nakoľko zmení situáciu očkovanie Sputnikom, ale neočakávam dramatickú zmenu smerom k vyššej ochote dať sa zaočkovať. Veľa respondentov, ktorí v prieskumoch favorizovali Sputnik totiž o svojom očkovaní nie je presvedčená," povedal Klobucký.
