BRATISLAVA - Stráži nakladanie s našimi peniazmi a ako rozhodca dozerá na dodržiavanie pravidiel v štátnych súťažiach. Predseda Úradu pre verejné obstarávanie Miroslav Hlivák aktuálne "porazil" vicepremiéra Štefana Holého (Sme rodina) a zabezpečil transparentnosť verejných obstarávaní. Prečo nás musí zaujímať, ako hospodári štát a ktoré boli najväčšie kauzy? Dozviete sa v rozhovore.
Posledných pár mesiacov veľmi rezonovala téma novely zákona o verejnom obstarávaní. Jej finálna podoba sa rodila trochu komplikovane. Vedeli by ste nám priblížiť, v čom bol problém?
Na úvod mi dovoľte povedať, že pravidlá verejného obstarávania sú pravidlá pre nákupy za peniaze nás všetkých – vrátane peňazí vašich čitateľov. Ak by som to mal ešte zjednodušiť, tak sú to pravidlá za ktoré nakupujú mocní tohto štátu a to na centrálnej úrovni – teda vláda, alebo na regionálnej – čiže starostovia a primátori.
Treba povedať, že Úrad pre verejné obstarávanie pôvodne tvoril tieto pravidlá. Keď prišla nová vláda, tak došlo k tomu, že sa zmenil kompetenčný zákon a Úradu zobrali túto legislatívnu právomoc, aby mohol slobodnejšie a voľnejšie tvoriť zákony a táto kompetencia prešla na úrad pána vicepremiéra Štefana Holého (Sme rodina). Napriek tomu si náš úrad splnil domácu úlohu a pripravil vlastnú novelu, ktorú predložil na jeseň minulého roka na odbornú diskusiu. Nevznikala za zatvorenými dverami, ale s predstaviteľmi Európskej komisie, ale aj s domácimi podnikateľmi, tretím sektorom, ale aj s ďalšími odborníkmi.
Ako sa predsedovi Úradu pre verejné obstarávanie spolupracovalo so Štefanom Holým (Sme rodina) a prečo sú dôležité verejné financie? Dozviete sa vo videu:
Kde teda nastal problém?
V tom, že medzitým vláda prostredníctvom pána Holého a ministerky Kolíkovej vypracovali vlastný návrh tzv. "Revolúciu vo verejnom obstarávaní"...
K tej bola tlačová konferencia ešte koncom minulého roka, potom bolo ticho a následne o tom Úrad vlády informoval len tlačovou správou, že ide táto novela do medzirezortného pripomienkového konania...
Áno, tieto novely aj boli predložené a úrad k nim vzniesol zásadné pripomienky. Som rád, že táto téma sa stala predmetom verejného záujmu. Veď koľko bolo tých debát o verejných nákupoch? Nielen zo spoločenského, ale aj z politického hľadiska sa k tomu vyjadrovalo mnoho subjektov. Poďakoval som sa nielen kolegom, že sa o túto tému zaujímali, ale napríklad aj pani profesorke Ivete Radičovej, ktorá sa k tejto téme vyjadrovala.
Exministerka Radičová spomenula problémy s novelou pána Holého niekoľkokrát. Upozorňovala na niekoľko sporných miest...
Áno, boli tam škodlivé návrhy, ktoré sa nám aj touto aktivitou podarilo odstrániť a zabrániť tomu, aby neboli prijaté. Veď si spomíname na tie diskusie o tom, že z tých predložených predpisov vyplývalo, že zákazky do 5,3 milióna sa mohli zadávať bez verejnej súťaže. Ďalším takýmto bodom bolo aj to, že občania, alebo vy novinári nebudete môcť dávať podnety, aby boli takéto zákazky prešetrené, pretože by tu nebol silný úrad, ktorý by to mohol kontrolovať. Ďalším bolo aj to, že úrad by v prípade živých prípadov nemohol spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní. Všetky tieto návrhy boli predmetom týchto diskusií a nevyjadroval sa len úrad, ale aj iné subjekty.
Ja som sa stretla aj s tvrdením, že ak by novela v podobe, ako ju plánoval pán Holý, prešla, bola by „eldorádom pre našich ľudí“. Je toto tvrdenie pravdivé?
Tak ako boli návrhy predložené, boli by škodlivé. Boli by škodlivé pre spoločnosť, podnikateľov, ale aj štát ako taký. Tieto škodlivé návrhy v „Revolúcii vo verejnom obstarávaní“ boli aj v rozpore s európskym právom.
Ako sa môže stať, že vládna novela je v rozpore s európskym právom?
Na to by sa bolo treba opýtať toho, kto s takýmto návrhom prišiel. My sme to obdobie od predloženia a diskusie, ale aj vďaka verejnému tlaku a vám novinárom, ktorí sa o túto tému zaujímali, využili na konštruktívny dialóg s vládou a do medzirezortného pripomienkového konania sme predložili už len jednu novelu, ktorej spolupredkladateľmi je Úrad pre verejné obstarávanie a úrad pána Holého. Je to preto, lebo my nemôžeme predkladať novelu slobodne a to napriek tomu, že v čase, keď sa zmena kompetenčného zákona riešila, sme na to upozorňovali. Zákony platia pre všetkých, aj pre ÚVO a toto finálne znenie je výsledkom kompromisného dialógu.
Prečo Vám bola odňatá legislatívna kompetencia?
Bolo to pri kreovaní úradu nového vicepremiéra pre legislatívu pána Holého, keď sa menila vláda. Ten si túto kompetenciu zobral. Ja som v čase, keď sa táto kompetenčná zmena prerokovávala v pléne Národnej rady, na to upozornil listom, napísal som, že to nepovažujem za krok správnym smerom.
Prečo?
Lebo úrad pod mojím vedením tvoril legislatívne zmeny v otvorenej diskusii a nie za zavretými dverami. Reflektovali sme na potreby praxe, pričom sme sa rozprávali s podnikateľmi, tretím sektorom, ale aj s predstaviteľmi Európskej komisie. Viedli sme dialóg s každým, kto o to prejavil záujem. Upozorňoval som na túto skutočnosť a spôsob tvorby legislatívy spomínanej „revolúcie“. Bohužiaľ, vznikal za zatvorenými dverami, bez ÚVO, na čo som upozorňoval aj pani prezidentku. Napokon som však rád, že po dlhej a náročnej diskusii sme dospeli ku kompromisu a v súčasnosti, keď sa bavíme o novej novele, tak je v súlade s európskym právom, ale aj princípmi právneho štátu.
Koľko percent je v súčasnej verzii vašich a koľko pána Holého?
Trúfam si povedať, že 90 % návrhov pochádza z tej odbornej diskusie úradu a tomu sa veľmi teším.
Miroslav Hlivák o kauzách Kajetána Kičuru, Bonule, ale aj nákupoch Ag testov či vakcíne Sputnik:
Prečo je dôležité, aby verejne činné osoby nemohli, resp. nemali podnikať so štátom?
K tejto otázke by som si dovolil pár poznámok. Verejne činné osoby, ktoré spravujú nás štát, majú vždy určité penzum informácií a nakladajú s našimi peniazmi. V poslednom období teda vznikla určitá diskusia, či je správne, aby takéto osoby mohli nakupovať a zúčastňovať sa tohto procesu v rámci štátnych nákupov. My sme na jeseň prišli s konceptom, kedy sme dali zákaz verejným funkcionárom podnikať. Napríklad ale v Českej republike platí právna úprava, kedy člen vlády a vedúci ústredného orgánu štátnej správy, ktorý nie je členom vlády - napríklad ako UVO - sa nemôže zúčastňovať verejného obstarávania. Tam to platí len pre túto kategóriu. My sme navrhli širší diapazón a v rámci rokovaní s vicepremiérom Holým sme vymenovali určité osoby verejných funkcionárov, kde sme s takýmto zákazom prišli a dávame na verejnú diskusiu, či si myslíme, že je správne sa vybrať touto úpravou. Tento týždeň sme mali konštruktívnu diskusiu s tretím sektorom. A za túto diskusiu im veľmi ďakujem.
Ten vám napokon tú novelu aj odobril. Zároveň však stále vidia problematické pasáže. Čo s tým?
V posledných dňoch sa debata vybrala smerom, akoby ÚVO obrátil kabát, ale chcem veľmi otvorene povedať, že o tom nemôže byť ani reči. Úrad pre verejné obstarávanie bude naďalej pôsobiť ako nezávislý orgán, pre ktorý je posudzovanie podľa zákona kľúčové. Veď aj posledné dni a aktuálne rozhodnutia ukazujú, že komunikujeme otvorene, pretože je to pre mňa kľúčové aj pri tvorbe legislatívy, a naďalej v tom aj budeme pokračovať. Ja by som sa rád poďakoval za otvorenú diskusiu aj so zástupcami prezidentskej kancelárie. Mali sme konštruktívne stretnutie aj so splnomocnencom pre občiansku spoločnosť, dnes sme tu mali niekoľko desiatok podnikateľov a zajtra pokračujeme s Úniou profesionálov. Takto si predstavujem diskusiu o zákone. Dôležité je, aby sme sa na tvorbe pravidiel podieľali všetci a pozerali sa naň cez odborné hľadisko a nie cez politické. To politické nám totiž škodí, čo vidíme aj na udalostiach z posledných týždňov a mesiacov.
Započula som informácie, že by táto novela mohla narážať aj na „kauzu“ odvolávania, ktorej ministerka spravodlivosti Kolíková čelila v parlamente. Že práve ona má byť dôvodom, aby vrcholní politici nemohli podnikať so štátom. Je to pravda? Zostávajú tam napríklad poslanci...
My sme s návrhom prišli ešte na jeseň minulého roku, takže to s aktuálnymi témami nemá žiaden súvis. Dali sme určitý okruh osôb tak, ako si to predstavuje úrad. Keďže ale nemáme legislatívnu právomoc, nemohlo sa o tomto návrhu debatovať v medzirezortnom pripomienkovom konaní a preto sme ho dali na verejnú diskusiu. V rámci kompromisu a dohody s pánom vicepremiérom sme vymenovali verejných funkcionárov, napríklad aj členov vlády, že sa nemôžu zúčastňovať na verejnom obstarávaní. Teraz si počkáme na výsledok spoločenskej diskusie. Považujem totiž za kľúčové, aby mala verejnosť dôveru vo výkon štátnej moci a poďme si povedať, ako to chceme regulovať. Že musíme meniť aj iné zákony? Veď to je prirodzené a poďme sa o tom rozprávať – o novom zákone o lobbingu, ale aj o zmene registra partnerov verejného sektora atď., lebo tá debata je prirodzená.
