BRATISLAVA - Ministerstvo obrany (MO) SR pri nákupe 14 stíhacích lietadiel F-16 v roku 2018 nepreukázalo opodstatnenosť tejto najdrahšej akvizície vojenskej technicky v histórii SR. V súlade s pravidlami nebol ani samotný proces nákupu a jeho schvaľovanie. Vyplýva to z analytickej správy Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR o nákupe stíhacích lietadiel F-16, ktoré na piatkovom tlačovom brífingu priblížil šéf NKÚ Karol Mitrík a podpredseda úradu Ľubomír Andrassy.
Poukázal na to, že o nákupe stíhacích lietadiel rozhodla vláda v čase, keď neboli aktualizované obranné stratégie. "A na rozdiel, napríklad, od Bulharska, ktoré realizovalo podobný nákup, akvizíciu, ho neodobril ani parlament,“ upozornil Mitrík. NKÚ na tieto fakty poukazuje i vzhľadom na celkové náklady, v ktorých je zarátaná nielen obstarávacia cena, ale aj prevádzkové náklady. "Celková suma sa v horizonte 40 rokov šplhá na približne 6,2 miliardy eur,“ uviedol Andrassy. "Tieto fakty však neboli nielen predmetom rokovania v parlamente, ale ani súčasťou verejnej diskusie, hoci podľa nášho názoru mala byť verejnosť informovaná o tom, že je potrebné počítať s takýmito nákladmi do budúcnosti a malo prísť k dosiahnutiu verejného konsenzu s nákupom,“ dodal podpredseda NKÚ.
Dostatočne podľa kontrolórov nebola preukázaná ani výhodnosť nakúpených strojov oproti konkurenčným ponukám, rovnako tak neboli preverené iné možnosti zabezpečenia obrany vzdušného priestoru, napríklad systém ochrana vzdušného priestoru prostredníctvom NATINAMDS alebo nákup lietadiel 5. generácie. Kontrolóri takisto kritizujú fakt, že pri obstarávaní neboli vyrokované ani kompenzačné programy, či už priame investície do zbrojného priemyslu, alebo zabezpečenie subdodávateľských vzťahov pre vlastnú zbrojnú výrobu. NKÚ odhaduje, že takýmito kompenzáciami by sa do slovenskej ekonomiky dostal približne rovnaký objem peňazí ako bola obstarávacia cena za lietadlá, výcvik, muníciu a dvojročnú prevádzku – 1,9 miliardy eur.
Šéf NKÚ Mitrík zároveň poznamenal, že nákup sa svojím spôsobom dostáva aj do rozporu s plánovanými záväzkami SR voči NATO pri modernizácii svojej armády. "Nákup 14 stíhacích lietadiel F-16 prevyšuje požiadavky cieľov spôsobilostí 2017 a odčerpáva zdroje od realizácie meškajúceho projektu ťažkej mechanizovanej brigády. Záväzkom voči NATO nie je nákup stíhačiek, ale modernizácia ťažkej mechanizovanej brigády,“ upozornil.
Kontrakt na 14 stíhačiek F-16 C/D Block 70 americkej výroby uzavrelo Slovensko koncom roka 2018. Stíhačky by mali Slovensko stáť 1,6 miliardy dolárov. Prvé štyri stíhačky by mali na Slovensko doraziť v roku 2022. Zvyšných desať dopravia do konca roka 2023. Súčasťou zmluvy je aj letecká výzbroj, logistická podpora a výcvik leteckého aj pozemného personálu. MO SR v súčasnosti rokuje s americkou stranou o prerozdelení splátok.
Tvrdenia NKÚ odhaľujú absolútnu neznalosť problematiky
Tvrdenia Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR o neefektívnosti nákupu stíhacích lietadiel F-16 vychádzajú podľa Slovenskej národnej strany (SNS) z absolútnej neznalosti problematiky. Strana, v gescii ktorej bol rezort obrany v čase negociácií a nákupu stíhačiek, to uviedla v reakcii na analýzu kontrolórov.
Národniari upozorňujú, že počet lietadiel si určili Ozbrojené sily SR, teda vojaci, a to po konzultácii s predstaviteľmi partnerských štátov, upozorňujú tiež, že nákup bol rozhodnutím vlády, nie ministra Petra Gajdoša. "Ak by Slovenská republika nekúpila akékoľvek lietadlá, boli by tu už prítomné cudzie ozbrojené sily a platili by sme viac ako 60 miliónov eur ročne iným za ochranu vzdušného priestoru," upozornila SNS. Za odborne nemiestne považuje porovnávať americké F-16 a švédske Gripeny, tvrdí navyše, že nakúpené lietadlá možno kedykoľvek predať. "A vždy to je lepšie, ako si prenajímať lietadlá ako Česká republika. Pri porovnaní kúpy a prenájmu niet o čom diskutovať," dodala SNS.
NKÚ v piatok predložil analýzu efektívnosti nákupu 14 stíhačiek F-16. Na základe analýzy kontrolóri uvádzajú, že nákup všetkých 14 lietadiel nebol opodstatnený, upozorňujú na to, že ekonomická výhodnosť danej akvizície nebola vôbec porovnaná s inými možnosťami, napríklad ochranou vzdušného priestoru prostredníctvom NATINAMDS alebo nákupom iného typu lietadiel. Kritizujú to, že najdrahšia armádna akvizícia v histórii SR nebola prerokovaná v parlamente, hoci zákon tak ukladá, a o nákupe a celkovej sume nákladov za obstaranie a prevádzku nebola dostatočne informovaná ani verejnosť. Kritika NKÚ mierila i k tomu, že pri obstarávaní neboli vôbec vyrokované kompenzačné programy, z ktorých by profitovala domáca ekonomika a zbrojný priemysel SR.
Dôležitý signál pre politikov
Závery Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), týkajúce sa nákupu stíhačiek F-16, nie sú pre vedenie Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) prekvapujúce. "Utvrdzujú zároveň v tom, že spoločnosť musí trvať na tom, aby v štáte boli a fungovali nezávislé kontrolné orgány, aby v nich bola zaistená odbornosť a posilnená nezávislosť,“ uviedol predseda ÚVO Miroslav Hlivák, považujúci výsledky správy NKÚ za dôležitý signál politikom aj verejnosti.
Pri svojom konštatovaní poukazuje na komplikácie kontroly transparentnosti armádnej zákazky a fakt, že potvrdenie kompetencie kontrolovať priebeh nákupu si muselo ÚVO vyžiadať od Európskej komisie. "Napriek tomu nám ministerstvo obrany pod vedením pána Gajdoša neposkytlo požadovanú dokumentáciu, za čo sme mu uložili spolu päť poriadkových pokút," upozornil Hlivák, ktorý sa k žiadanej dokumentácii dostal až po nástupe nového vedenia rezortu.
Správa NKÚ neovplyvní kontrakt na F-16
Ministerstvo obrany (MO) SR berie na vedomie hodnotenie nákupu stíhačiek F-16, upozorňuje zároveň, že nemôže mať nijakým spôsobom dosah na kontrakt, ktorý podpísala vláda Petra Pellegriniho. "Každopádne, súčasné vedenie rezortu obrany dohodlo s americkou stranou rozloženie konkrétnych splátok na dlhšie obdobie bez finančného navýšenia a rokuje tiež o ďalších opatreniach súvisiacich so znížením celkových nákladov i zapojením domáceho obranného priemyslu do procesu akvizície a prevádzky lietadiel F-16," dodal minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO).
Pripomenul, že pri procese verejného obstarávania nedošlo podľa Úradu pre verejné obstarávanie k porušeniu zákona, závery a odporúčania úradu bude rezort aplikovať pri ďalších modernizačných projektoch.