VIGO - Hrúbka stratosféry sa od roku 1980 znížila asi o štyristo metrov a vedci sa obávajú, že táto kontrakcia by mohla do roku 2080 dosiahnuť viac ako kilometer. Autori novej štúdie potvrdzujú, že stratosféra sa skutočne globálne zmenšuje, môžu za to predovšetkým emisie skleníkových plynov.
Stratosféra je dôležitou súčasťou atmosféry, rozprestiera sa vo výške 20 až 60 kilometrov nad povrchom Zeme a obsahuje ozónovú vrstvu. Z tohto dôvodu hrá dôležitú úlohu pri absorbcii škodlivých ultrafialových lúčov zo Slnka. Predchádzajúce merania však naznačili skutočnosť, že sa rozhodujúca atmosférická vrstva miestami stenčuje.
Pandémia KORONAVÍRUSU obmedzila emisie: Po dobrej správe teraz prichádza strašná
Doteraz sa táto strata väčšinou pripisovala poškodeniu ozónovej vrstvy v dôsledku rozsiahleho používania chlórofluorokarbónov (CFC) počas mnohých desaťročí. Našťastie však postupné rušenie CFC za ostatných dvadsať rokov umožnilo ozónovej vrstve zotaviť sa, čo zmiernilo obavy z trvalého poškodenia stratosféry. Nová štúdia publikovaná v časopise Environmental Research Letters však odhaľuje, že stratosféra sa naďalej zmenšovala, aj keď kleslo použitie CFC a ozónová vrstva sa obnovila. To naznačuje, že tento alarmujúci trend musí byť poháňaný ďalším faktorom.
Vedci analyzovali satelitné údaje z ostatných štyroch desaťročí a vytvorili na ne krížové odkazy s klimatickými modelmi, ktoré mapujú nárast uhlíkových emisií v tomto období. Takéto emisie spôsobujú, že troposféra (atmosférická vrstva obsahujúca vzduch, ktorý dýchame) sa rozširuje, čím vytvára na stratosféru zospodu tlak a stláča ju. Oxid uhličitý má však po vstupe do stratosféry opačný efekt, ktorý spôsobí jeho ochladenie. Tento pokles teploty núti plyny v tejto vrstve kontrahovať, čo vedie k ešte väčšiemu zriedeniu.
Podľa údajov vedcov pokračujúce stenčovanie stratosféry dobre koreluje s neustálym zvyšovaním emisií za ostatné desaťročia, čo naznačuje, že za túto zmenu môžu skutočne skleníkové plyny. "Zistili sme, že stratosféra sa od roku 1980 sťahuje o viac ako sto metrov za dekádu, a dokázali sme, že je to spôsobené skleníkovými plynmi. V realistickom scenári zmeny podnebia by stratosféra našej planéty mohla stratiť štyri percentá svojho vertikálneho predĺženia (1,3 km) od roku 1980 do roku 2080," vysvetlil autor štúdie Juan Antonio Anel zo španielskej Univerzity vo Vigu v rozhovore pre agentúru Anadolu. Aké konkrétne dôsledky by mal mať scenár, sa ešte len uvidí. Výskumníci už teraz ale tvrdia, že to môže mať vplyv na trajektórie satelitov, ako aj na šírenie rádiových vĺn a na celkový výkon globálneho pozičného systému (GPS) a ďalšie vesmírne navigačné systémy.
