BRATISLAVA - Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry podal návrh na obžalobu bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Deje sa tak v čase, keď ministerstvo spravodlivosti, ale aj hnutie Sme rodina chcú zmeniť podmienky a dĺžku väzby. Vyjadrila sa k tomu aj predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová.
Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik je vo väzbe od konca októbra minulého roka. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry naňho v utorok podal návrh na obžalobu. Týkať sa má zosnovania, založenia a podpory zločineckej skupiny, ale aj iných.
Dušan Kováčik píše spoza mreží: Sťažnosti na väzbu! Budíček každú hodinu, s rodinou len videohovory
"Dušan Kováčik je bývalý špeciálny prokurátor a mal to byť človek, ktorý zločincov stíhal a nie človek, ktorý by im mal pomáhať," povedala vo videu predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová s tým, že aj ona sama upozorňovala na jeho pochybenia.
Remišová sa vyjadrila aj ku kolúznej väzbe. "Vetovali sme zmenu kolúznej väzby jedného z našich koaličných partnerov. Pretože kolúzna väzba je tu nato, aby orgány činné v trestnom konaní mohli zozbierať všetky potrebné dôkazy a mohli vypočuť všetkých svedkov. A je mimoriadne dôležité, aby nato mali dostatok času, hlavne ak sa jedná o zložité kauzy," dodala Remišová.
Vo väzbe je aj Pčolinský, návrh podala Sme rodina
Poslankyňa Národnej rady (NR) SR za Sme rodina Petra Hajšelová podala do parlamentu novelu Trestného poriadku, ktorou sa upravuje maximálna dĺžka trvania kolúznej väzby, a to najviac na päť mesiacov. Navrhuje tiež skrátenie lehôt väzby a úpravu dôvodov väzby. Problematiku kolúznej väzby rieši v návrhu novely aj ministerstvo spravodlivosti. Návrh podali na medzirezortné pripomienkovanie v uplynulom týždni.
Hajšelová vo svojom návrhu ponecháva možnosť za určitých okolností rozhodnúť o ponechaní obvineného v kolúznej väzbe viac ako navrhovaných päť mesiacov. Väzba by sa dala predĺžiť vtedy, ak sa preukázalo, že obvinený pôsobil na svedkov, spoluobvinených alebo znalcov alebo inak maril objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie. V návrhu tiež poslankyňa navrhuje skrátiť základnú lehotu väzby zo sedem mesiacov na šesť mesiacov.
"Návrh zákona má za cieľ väzobne stíhaným osobám, t. j. osobám, na ktoré sa hľadí pri zachovaní prezumpcie neviny ako na nevinné osoby, časovo sprísniť zásah do ich práv," ozrejmila. Skrátiť chce tiež lehoty väzby v prípravnom konaní. V prípade prečinu by sa lehota skrátila zo sedem na šesť mesiacov, v prípade zločinu z 19 na 12 mesiacov. Ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin, lehota 25 mesiacov by sa znížila na 19 mesiacov. Hajšelová chce zároveň skrátiť celkové lehoty väzby v prípravnom konaní spolu s väzbou v konaní pred súdom.
"Ak je vedené trestné stíhanie pre zločin, skracuje sa lehota 36 mesiacov na lehotu 24 mesiacov. Ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin, skracuje sa lehota 48 mesiacov na lehotu 36 mesiacov," píše sa v dôvodovej správe návrhu. Návrhom legislatívy chce tiež upraviť dôvody väzby, argumentuje potrebou eliminovať nadužívanie väzby. Súd by mal podľa návrhu povinnosť najprv zvážiť využitie inštitútov nahrádzajúcich väzbu, pričom samotná väzba by prichádzala do úvahy iba v prípadoch, keď nie je možné ju nahradiť.
Pri súčasnom posudzovaní podmienok väzby stačí podľa poslankyne preukázať, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, má znaky trestného činu. Jej návrh prináša spresnenie o preukázaní, že skutok naplnil všetky znaky trestného činu. Poslankyňa sa pri návrhu odvoláva na právne úpravy v Českej republike i Rakúsku, ako aj na štatistiky Slovenskej advokátskej komory, ktoré hovoria, že trvanie väzby, ani kolúznej, sa "nemôže v demokratickej krajine podriaďovať nedostatočnosti vyšetrovacích kapacít štátu. Podľa štatistík MS SR počty väzobne stíhaných osôb u nás narastajú".
