BRATISLAVA - Obvinenie nie je možné postaviť na jednej výpovedi spolupracujúceho obvineného, tzv. kajúcnika. Uviedla to rektorka Akadémie Policajného zboru v Bratislave Lucia Kurilovská.
Pod ministerkou Kolíkovou sa trasie stolička! Sme rodina naznačuje: Objavia sa nové skutočnosti?
„Nikto nikdy tieto inštitúty nespochybňoval, tak ako sa nespochybňovala kolúzna väzba. A zrazu sú spochybňované inštitúty trestného práva v takej miere, že sa mi to nepáči,“ zdôraznila s tým, že práve vďaka kajúcnikom boli v 90. rokoch na Slovensku rozložené celé zločinecké skupiny. „Nie sú to inštitúty, ktoré sme si vymysleli. Prevzali sme ich z iných demokratických trestnoprávnych systémov. Anglo-amerického, ale aj z kontinentálneho trestného konania,“ vyhlásila.
VIDEO Verím, že v prípade kolúznej väzbe pôjde len o vládny návrh, tvrdí Kolíková
Pripustila, že každý inštitút sa dá síce zneužiť, ale orgánom podľa nej treba veriť, že ich rozhodnutia sú podložené dôkazmi a sú v súlade so zákonom. Podotkla, že ešte skôr „bola tlačová beseda, kde v rámci Generálnej prokuratúry SR hovorili, že všetky výpovede kajúcnikov sú podložené ďalšími dôkazmi“.
Sudca by sa nemal nechať ovplyvňovať
Pripomenula, že obvinenie možno vzniesť len vtedy, keď je dostatočne odôvodnený záver, že obvinený pravdepodobne spáchal skutok, ktorý mu je kladený za vinu. „Sudca, ktorý rozhoduje o väzbe, skúma dôvody väzby, či je dôvodná obava, že osoba bude utekať, ovplyvňovať svedkov, alebo že bude pokračovať v trestnej činnosti. Tiež skúma dôvodnosť samotného obvinenia. Či je založené na dostatočných dôkazoch,“ ozrejmila. Doplnila, že sudca by sa nemal nechať ovplyvňovať vyhláseniami politikov a ani mediálnym naratívom.
Výhody pre kajúcnika
Ozrejmila, že inštitút spolupracujúceho obvineného zahŕňa osobu, ktorá sa významnou mierou podieľa pri odhaľovaní trestných činov korupcie, legalizácie príjmov z trestnej činnosti či organizovaných zločineckých skupín. „Štát má väčší záujem na tom, aby bola rozložená napríklad organizovaná skupina, alebo aby bola odhalená závažná trestná činnosť oproti tomu, aby bol postihovaný a stíhaný len jeden obvinený,“ zdôraznila. Trestný poriadok obsahuje podmienku, že kajúcnikom nesmie byť návodca, objednávateľ, organizátor skupiny, respektíve trestnej činnosti, o ktorej odhalenie ide.
Dušan Kováčik píše spoza mreží: Sťažnosti na väzbu! Budíček každú hodinu, s rodinou len videohovory
Kajúcnikovi zo spolupráce plynú rôzne výhody. „Voči spolupracujúcemu obvinenému môže byť zastavené trestné stíhanie. Môže byť podmienečne zastavené, kde mu je uložená skúšobná doba dva až desať rokov a počas skúšobnej doby sa musí potvrdiť, že všetky informácie, ktoré poskytol, skutočne mali zmysel smerom k odhaleniu organizovanej skupiny alebo korupčnej siete a podobne,“ podotkla. V prípade uzatvorenia dohody o vine a treste mu môže byť uložený trest pod jednu tretinu dolnej hranice trestnej sadzby.
Laciak: O benefite pre kajúcnika rozhoduje v zahraničí zväčša až súd
O eventuálnom benefite pre spolupracujúceho obvineného, tzv. kajúcnika, rozhoduje v zahraničí zväčša až súd, spravidla znížením trestu. Na Slovensku Trestný poriadok umožňuje voči spolupracujúcemu obvinenému zastaviť, podmienečne zastaviť alebo prerušiť trestné stíhanie už v predsúdnom konaní. Vyplýva to z vyjadrenia, ktoré TASR poskytol podpredseda Slovenskej advokátskej komory (SAK) Ondrej Laciak.
Tvrdí, že v praxi možno evidovať niekoľko prípadov, keď bol obvinený vzatý do väzby len na základe usvedčujúcej výpovede spolupracujúceho obvineného, bez ďalších podporných dôkazov. „Je nevyhnutné, aby sa výpovede spolupracujúcich obvinených dôsledne preverovali orgánmi činnými v trestnom konaní tak, ako to vyplýva z ustálenej rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva,“ priblížil.
VIDEO Veronika Remišová o obžalobe Dušana Kováčika a kolúznej väzbe
Pri väzbe sa treba opierať o dôkazy
Laciak podotkol, že obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že spáchal skutok, ktorý má znaky trestného činu a je obava, že mohol byť naplnený jeden alebo viacero dôvodov väzby. „Na to, aby mohol byť obvinený súdom vzatý do väzby, musí byť jeho obvinenie dôvodné a opreté o konkrétne skutočnosti - dôkazy. Výpoveď len jedného svedka alebo spoluobvineného bez ďalších, hoci aj nepriamych dôkazov by vo všeobecnosti nemala byť dostatočným podkladom na tzv. materiálny predpoklad pre vzatie do väzby,“ poznamenal.
Výnosy z trestnej činnosti ako benefit sú neakceptovateľné
Uviedol, že najmä pri organizovanom zločine sa inštitút spolupracujúceho obvineného osvedčil ako jeden z kľúčových dôkazov na odhalenie trestnej činnosti, ktorú by inak bolo veľmi náročné preukázať. „Tento inštitút sa využíva nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Na druhej strane, takýto dôkaz by nemal byť jediným, ale mal by skôr vniesť súvislosti k iným zabezpečeným priamym alebo nepriamym dôkazom,“ povedal. Je podľa neho neakceptovateľné, aby spolupracujúci obvinení požívali výnosy z trestnej činnosti ako benefit za ich výpovede.
VIDEO Bernard Slobodník prvýkrát prehovoril
Zdôraznil, že inštitút spolupracujúceho obvineného možno využiť, ak sa obvinený významnou mierou podieľal na objasnení korupcie, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Tiež v prípade zločinov páchaných teroristickou alebo inou skupinou. Možno ho využiť aj v prípade, keď sa podieľal na zistení alebo usvedčení páchateľa trestného činu a záujem spoločnosti na objasnení takého trestného činu prevyšuje záujem na trestnom stíhaní obvineného pre taký trestný čin alebo pre iný trestný čin.
