HAVANA/PRAHA - Za jeden z najväčších debaklov americkej spravodajskej služby CIA býva označovaný pokus o zvrhnutie Fidela Castra v roku 1961 známy ako invázia v Zátoke svíň. Skupina kubánskych emigrantov, riadených CIA, sa 17. apríla 1961 vylodila na juhovýchode Kuby s cieľom začať v krajine povstanie proti vláde. Bez pôvodne sľubovanej leteckej podpory USA sa však akcia skončila po troch dňoch tromi stovkami mŕtvych a 1200 zajatých. Naviac Castrov režim ešte posilnila a vyhrotila vzťahy USA a Kuby, ktoré nasledujúci rok priviedli svet na pokraj jadrovej vojny.
Invázia "imperialistických" Spojených štátov do krajiny, v ktorej revolúcia v januári 1959 zvrhla proamerického diktátora Batistu, vyvolala odpor obyvateľov aj v ďalších krajinách Latinskej Ameriky, v ktorých ešte priživila obraz Castrovej Kuby ako ikony boja proti kapitalizmu. Castro situáciu obratne využil: "Imperialisti nám nemôžu odpustiť, že vedieme socialistickú revolúciu Spojeným štátom priamo pod nosom!" Prvýkrát tak prehovoril o "socialistickej" revolúcii, ktorá dovtedy bola podľa neho "zelenšia než palmy".
Avšak už krátko po nástupe k moci začala Castrova vláda radikálne reformy, okrem iného vyvlastnila poľnohospodársku pôdu a znárodnila priemyselné podniky, vrátane zahraničných. Nato reagovali USA v októbri 1960 zákazom vývozu amerického tovaru na Kubu, okrem liekov a niektorých potravín, a v januári 1961 prerušili s Havanou diplomatické styky.
Narýchlo pripravená akcia
Zároveň sa začal rodiť tajný plán CIA, ktorá podobné zvrhnutie režimov už v niekoľkých krajinách zorganizovala (napríklad v roku 1954 v Guatemale). Operácia Pluto bola pripravená v posledných mesiacoch vlády prezidenta Dwighta Eisenhowera a jej prevedenie potom narýchlo, a podľa niektorých neuvážene, schválil prezident John Fitzgerald Kennedy, ktorý bol v úrade ešte len tri mesiace.
Pred samotným výsadkom do Bahía de Cochinos (Zátoka svíň) podnikli 15. apríla 1961 kubánski emigranti neúspešný nálet na kubánske vojenské letisko. Nasledujúci deň stačil Castro uviesť do pohotovosti svoje jednotky a pozatýkať niektorých disidentov. Až 17. apríla ráno sa na Playa Girón a Playa Larga v Zátoke svíň vylodila brigáda 2506. Z pár lietadiel výsadkárov bola väčšina zostrelená a hneď prvý deň im Castrove jednotky potopili aj dve zásobovacie lode s muníciou.
Zostali bez leteckej podpory
Asi 1500 útočníkov sa tak ocitlo odrezaných v močiaroch zátoky a letecká podpora neprichádzala. Prezident Kennedy na poslednú chvíľu nasadenie amerického letectva neschválil a ďalej oficiálne tvrdil, že USA s akciou nemajú nič spoločné. Už 18. apríla prešli Castrove jednotky do ofenzívy a proti jeden a pol tisícom výsadkárov tak stálo približne 20-tisíc vládnych jednotiek. Podľa dokumentov zverejnených v 90. rokoch Castro o chystanej invázii vedel, aj keď bez presného dátumu.
O život prišlo pri operácii Pluto asi 115 mužov z výsadku a 176 Castrových vojakov. Len hŕstke výsadkárov sa podarilo utiecť a okolo 1200 ich bolo zajatých. Niekoľko veliteľov z výsadku bolo pre výstrahu popravených, ale väčšinu zajatcov USA počas dvoch rokov vykúpili za traktory, lieky a potraviny.
USA dlhé roky svoju účasť popierali
Medzi obeťami operácie boli aj štyria americkí piloti, ktorých účasť ale americká vláda dlhé roky zapierala. Jedným z nich bol aj Thomas "Pete" Ray, ktorý bol počas invázie zostrelený a vzápätí popravený. Jeho mŕtvolu potom nejaký čas vystavovali v kubánskej márnici vo vitríne, aby mu mohli Kubánci "pľuvať do tváre". Jeho pozostatky sa do USA vrátili až v roku 1979, kedy prezident Jimmy Carter účasť Američanov na operácii priznal.
Podľa správy inšpektora CIA Lymana Kirkpatricka z roku 1961, odtajnenej v polovici 90. rokov, bola za fiasko zodpovedná CIA, ktorá ju zle pripravila a nedobre koordinovala. Členovia brigády 2506 vinili z neúspechu prezidenta Kennedyho, ktorý im neposkytol leteckú podporu. Táto skutočnosť sa o dva roky neskôr stala základom pre jednu z teórií príčin atentátu na prezidenta Kennedyho, podľa ktorej za jeho vraždou stáli kubánski emigranti.