MOSKVA - Najprv ich bolo 3500, potom dvadsiatka najlepších a nakoniec zostala veľkolepá šestka. Výber kandidátov do budúcej sovietskej vesmírnej misie, prvej v histórii ľudstva, prebiehal utajene od roku 1959. Nakoniec zostali dva najlepsí - Jurij Gagarin a German Titov. O tom, prečo vybrali práve Gagarina, sa dodnes vedú špekulácie. Bol ale prvý a získal si večnú vesmírnu slávu. Od historického letu lode Vostok 1 s Gagarinom na palube v pondelok 12. apríla uplynulo šesťdesiat rokov.
V roku 1959 bol sovietsky program pilotovaných letov vedený Serhijom Koroljovom už tak ďaleko, že bolo možné začať hľadať vhodných adeptov na cestu ku hviezdam. Nábor na prvý kozmický let sa začal v auguste toho roku. Prvotnými kritériami bol vek medzi 25 a 30 rokov, výška do 175 cm, hmotnosť do 72 kg a výborný zdravotný stav. V prvej fáze bolo vybraných 3461 kandidátov, z ktorých sa po preskúmaní zdravotnej dokumentácie urobil užší výber. V marci 1960 nakoniec vybrali dvadsať mladých sovietskych pilotov, ktorí sa v Stredisku prípravy kozmonautov začali pripravovať pre prvé pilotované lety do vesmíru. "Výcvik prebiehal v absolútnej tajnosti," napísal Gagarin vo svojej knihe Cesta do vesmíru.
Deň sa začínal rozcvičkou pod šírym nebom v akomkoľvek počasí pod prísnou kontrolou lekárov. Nasledovala gymnastika, plávanie, zoskoky padákom, tréning v centrifúge, v neakustickej komore a v kamete budúcej vesmírnej lode Vostok. Budúci kozmonauti museli tiež zvládnuť konštrukciu lode, základy astronómie, geofyziky, lekárstva a zvyknúť si na stav beztiaže. Súčasťou skúšky bol, samozrejme, i marxizmus a leninizmus. Nakoniec zostala šestica "vyvolených", ktorí sa už mohli pýšiť oficiálnym titulom kozmonaut. Skúšobná komisia nakoniec odporučila kandidátov v poradí: Jurij Gagarin, German Titov, Grigorij Neljubov, Andrijan Nikolajev, Valerij Bykovskij a Pavel Popovič. Necelé tri týždne pred historickým letom jeden zo širšieho zoznamu adeptov misie - Valentin Bondarenko - zomrel v tlakovej komore, ktorú zachvátil požiar.
Neskôr sa výber zúžil už len na dve mená; velenie sa nevedelo rozhodnúť medzi Gagarinom a Titovom. O tom, prečo vybrali práve Jurija, sa vedú dodnes špekulácie. Často sa zmieňuje Gagarinov sociálny pôvod či jeho všestrannosť. Traduje sa tiež historka, že na otca sovietskych rakiet Koroljova, ktorý strávil niekoľko rokov v gulagu a neskôr bol dlho známy len ako anonymný "hlavný konštruktér", Jurij zapôsobil tým, že pred skúškou, ako sa sedí v pristávacom module, si vyzul topánky, čo je starý ruský zvyk vyjadrujúci úctu pri vstupe do miestnosti. Korljova zaujal aj svojou spontánnou a veselou povahou. Pred letom sa Gagarin vymočil na zadné koleso autobusu, ktorý ho viezol k rakete a asi ani netušil, že z poverčivosti to isté urobí neskôr každý budúci ruský kozmonaut. Tradíciu narušili až nové skafandre, ktoré boli predstavené v roku 2019.
Gagarin odštartoval 12. apríla 1961 o 9:07 moskovského času vo veku 27 rokov z kozmodromu Bajkonur v Kazachstane. Presná hodina štartu sa prísne tajila a agentúra ITAR-TASS neskôr priznala, že o nej informovala až o tri dni neskôr. "Nastal hluk ako v lietadle. Potom sa raketa hladko a zľahka zdvihla," opísal svoj dojem zo štartu kozmonaut. Vostok 1 vážiacu 4725 kl vyniesla na obežnú dráhu modifikovaná medzikontinentálna balistická raketa typu R-7, ktorú vyvinul Koroljov. Po niekoľkých minútach letu dosiahla loď výšku viac ako 300 km nad zemou a človeku sa tak prvýkrát naskytol pohľad na modrú planétu lemovanú čiernou hlbinou vesmíru. Počas 108 minút trvajúceho letu obkrúžila loď vo vzdialenosti 181 až 327 kilometrov jedenkrát celú zemeguľu. Celkovo nalietala 40 869 km pri maximálnej rýchlosti 28 260 km/hod.
Keďže si vedci neboli istí, aký vplyv bude mať beztiažový stav na ľudský organizmus, riadil let automatický systém. Keď sa loď nachádzala po hodine a štvrť letu nad západným pobrežím Afriky, začal sa zostup. Práve v tejto fáze zlyhal mechanizmus, ktorý mal oddeliť kabínu s kozmonautom od zvyšku lode. Obe časti zostali spojené jedným zväzkom káblov a kabína začala rotovať. Po desiatich minútach sa, našťastie, kábel uvoľnil a let sa stabilizoval. Keď sa Vostok nachádzal vo výške sedem kilometrov nad zemou, Gagarin sa podľa plánu katapultoval. Pristávací modul dopadol neďaleko dediny Smelovka v Saratovskej oblasti; asi dva kilometre od nej šťastne pristál aj Gagarin, ktorého za úžasu miestnych poľnohospodárov za desať minút našiel vyslobodzovací oddiel. Po historickom lete do vesmíru na Gagarina čakal búrlivý kolotoč plný slávy, ciest (prvá zahraničná viedla do Československa) a pôct, medzi ktorými nechýbal ani prestížny titul Hrdina Sovietskeho zväzu.
Márne ale boli jeho sny o ďalšej ceste do kozmu, nakoniec sa aspoň vrátil k lietaniu, ktoré sa mu však stalo osudným. Gagarin zomrel v marci 1968 ako 34-ročný pri havárii prúdového lietadla, ktoré sám pilotoval.
