BRATISLAVA - Pavol Haspra bol známy divadelný režisér. Ako herci spomínajú, bol energický a pomerne prchký. Na skúškach ich dostával do takých stavov, že...
Pavol Haspra sa narodil 8. decembra 1929. Vynikal v športe, no po maturite začal pôsobiť ako učiteľ. To však nebolo jeho vysnené povolanie, túžil sa stať režisérom.
Vyštudoval VŠMU a ešte pred ukončením štúdia nastúpil do Krajového divadla v Nitre (Neskôr Divadlo Andreja Bagara). Vo veľmi krátkom čase súbor priviedol medzi najambicióznejšie divadelné kolektívy. Spomedzi vtedajších početných československých uvedení Karvašových diel Polnočná omša a Antigona a tí druhí vynikli práve Hasprove nitrianske naštudovania. Dodnes patria k najpozoruhodnejším inscenačným činom slovenskej karvašovskej dramaturgie.
V Nitre pôsobil Pavol Haspra v rokoch 1954 až 1962 a to nielen ako režisér, ale od roku 1955 i v pozícii umeleckého šéfa. Ohlas vynikajúcich nitrianskych úspechov priviedol Pavla Haspru v roku 1962 do činohry SND, kde pôsobil celý svoj profesionálny umelecký život.
Dlhoročný člen Činohry SND, herec Dušan Tarageľ si na Pavla Haspru v Revue dramatických umení zaspomínal: „Divadelný dravec, búrlivák, muž superaktívny, uzlík nervov, muž takmer bezodnej energie nás privádzal pri skúškach niekedy až do zúrivosti a veľakrát nás dostával do stavu, keď sme v tranze konali proti nemu, schválne nezmyselne, a občas dementne, odovzdane, niekedy až nepríčetne a neraz práve v týchto našich afektoch začal skoro detinsky vo vytržení kričať: 'To je ono, Dušan, to je presne to, čo som od teba chcel.' Na skúške hral na javisku s nami. Niekedy aj 6 či 7 postáv súčasne.”
Pavol Haspra pôsobil aj ako televízny režisér, jeho meno stojí za filmami ako Ženský zákon, Portrét Doriana Graya, Všetci ľudia budú bratia.
Manžel dlhoročnej členky Činohry SND, herečky Sone Valentovej, s ktorou prežil 38 rokov, získal veľa významných ocenení: Cenu Zväzu slovenských dramatických umelcov za réžiu Kováčikovej hry Krčma Pod zeleným stromom (1977), titul zaslúžilý umelec (1984), Výročnú cenu Literárneho fondu za réžiu Bukovčanovej hry Kým kohút nezaspieva (1994), Cenu ministra kultúry SR za celoživotné zásluhy o rozvoj divadelnej a televíznej tvorby (2004), Výročnú cenu Literárneho fondu in memoriam za celoživotnú tvorbu (2004) a Pribinov kríž I. triedy in memoriam (2005).
Dcéry Pavla Haspru a Sone Valentovej išli v šľapajach rodičov. Staršia Natália sľubnú kariéru herečky prerušila, mladšia Katarína vkročila na umeleckú dráhu úspešným účinkovaním v muzikáloch.
Režisér Pavol Haspra podľahol vážnej chorobe 27. marca 2004 v Bratislave vo veku 74 rokov. „V súvislosti s tatinom som bola, naopak, vďačná, že na to, akú mal vážnu diagnózu, dlho netrpel. Neprežíval roky v bolestiach. Často hovoril, keď mu lekári leukémiu diagnostikovali – čo už ja, mám svoj vek, ale tam chodí toľko mladých… To je hrozné!” povedala nedávno Katarína Hasprová pre Rytmus života.
