BRATISLAVA - Vláda včera schválila materiál ministerstva zdravotníctva, podľa ktorého žiadame od EÚ pomoc zo zahraničia. Ide o 10 lekárov a 25 sestier, ktoré by nám mali pomôcť v boji proti koronavírusu. Situácia sa u nás napriek prísnym opatreniam stále zhoršuje. Lôžka, umelú pľúcnu ventiláciu či kyslík potrebuje čoraz viac pacientov. Za necelý mesiac ich počet v nemocniciach rapídne narástol... a má to byť ešte horšie.
Už začiatkom roka bola situácia v nemocniciach kritická, hospitalizovaných bolo niečo vyše 2900 ľudí. Najhoršie na tom bolo okolie Nitry, aj preto sa primátor mesta Marek Hattas rozhodol konať. S pomocou vlády zorganizoval niekoľko kôl plošného testovania vo svojom okrese. Postupne sa pridávali aj ďalšie. Dnes máme v nemocniciach hospitalizovaných takmer 3 900 pacientov a situácia sa stále zhoršuje. Čísla nepustia a rezort zdravotníctva predpokladá, že sa budú stále zvyšovať.
Nemocnice sa napĺňajú, zdravotníkov je málo: KORONAVÍRUS stále neustupuje! Slovensko žiada EÚ o pomoc
Situácia sa zhoršuje napriek opatreniam
Šéf rezortu Marek Krajčí na viacerých tlačovkách uviedol, že za zhoršujúcu sa situáciu môže okrem iného aj fakt, že sa napriek jeho odporúčaniu i odporúčaniu odborníkov nepodarilo presadiť prísny lockdown už pred Vianocami. Okrem iného Slováci bojujú aj s rôznymi mutáciami. Najväčšie zastúpenie má u nás v súčasnosti britská mutácia. Ako potvrdil hlavný hygienik Ján Mikas, objavili ju v takmer 80 percentách vzoriek z minulého týždňa.
Britská mutácia je nákazlivejšia a šíri sa najmä medzi dvoma najrizikovejšími skupinami, ktorými sú deti a starší ľudia, na ktorých sa zväčša vzťahuje najviac výnimiek. Virológ Boris Klempa upozornil aj na juhoafrický a brazílsky variant. Oba sú nielen infekčnejšie, ale aj odolnejšie voči imunitnej odpovedi a vakcinácií. Rovnako existuje vyššia pravdepodobnosť opätovného nakazenia.
Po mesiaci je v nemocniciach o takmer tisíc pacientov viac
V nemocniciach je momentálne hospitalizovaných 3886 pacientov, z čoho u 3605 potvrdili koronavírus. Umelú pľúcnu ventiláciu potrebuje 328 pacientov, na JIS-ke je 2893 pacientov a podľa údajov ministerstva zdravotníctva počet hospitalizovaných každým dňom prekonáva nové maximá. Čoraz viac pacientov potrebuje umelú pľúcnu ventiláciu či kyslík. Čísla z vládneho materiálu a oficiálne čísla z NCZI sa líšia, na to, že čísla nesedia upozornila aj matematik Richard Kollár.
Kým koncom januára potrebovalo kyslíkovú terapiu či intenzívny monitoring niečo vyše 2200 pacientov, po necelom mesiaci ich je 2539. Najhoršie je na tom Košický a Bratislavský kraj, kde je hospitalizovaných okolo 580 pacientov, ktorí kyslíkovú terapiu potrebujú. Naopak najlepšie je na tom Žlinský a Prešovský kraj.
To isté platí aj pri pacientoch s umelou pľúcnou ventiláciou - 26. januára ich bolo 312, dnes ich je takmer 360. Najhoršie je na tom Trnavský kraj (81), kde sa počet neustále zvyšuje. Hneď za ním je Banskobystrický (77) a Košický kraj (69). Zatiaľ najmenej pacientov na umelej pľúcnej ventilácii je v Prešovskom kraji.
Chýba zdravotnícky personál
O pacientov, ktorí si vyžadujú pľúcnu ventiláciu alebo inú formu intenzívnej starostlivosti (napr. neinvazívnu pľúcnu ventiláciu, high flow a podobne), sa musí starať kvalifikovaný personál - skúsený tím anestéziológov a sestier so špecializáciou. Poskytovanie plnohodnotnej zdravotnej starostlivosti si vyžaduje aj dostatočné materiálno-technické zabezpečenie, ktorým by mali jednotlivé oddelenia disponovať.
Práve to je problém. Slovensko má takýchto pracovníkov, ktorí sa starajú o najnáročnejších pacientov, nedostatok. Ide o vysoko odborný personál, ktorý nie je možné jednoducho nahradiť napríklad z ambulantného sektora.
Zdravotnícky personál patrí ku kritickej infraštruktúre, ktorá sa očkovala medzi prvými. Ochrana sa však prejaví až po istom čase. Aj preto ministerstvo eviduje zvýšený počet práceneschopných zdravotníckych pracovníkov na potrebných oddeleniach. Momentálne je pozitívnych alebo v karanténe celkom 1543 pracovníkov.
Hrozivý predpoklad
"Vzhľadom na narastajúci počet pacientov, je vysoký predpoklad, že v horizonte najbližších 5 až 8 dní dôjde k nárastu pacientov, ktorí budú vyžadovať najnáročnejšiu liečbu s podporou pľúcnej ventilácie," konštatuje ministerstvo zdravotníctvo. Počet pacientov, ktorí si vyžadujú intenzívnu formu zdravotnej starostlivosti je kritický.
"Pričom existuje dôvodná obava, že v prípade ďalšieho nárastu počtu hospitalizovaných, predovšetkým na najnáročnejších lôžkach by mohlo dôjsť k výraznému obmedzeniu poskytovania zdravotnej starostlivosti z dôvodu nedostatku kvalifikovaného personálu, ktorý by sa v dobe, kedy by bolo prijatých najväčšie množstvo pacientov nemohol dostatočne postarať o pacientov, vyžadujúcich si náročnú zdravotnú a ošetrovateľskú starostlivosť," konštatuje ministerstvo.
Slovensko žiada pomoc od EÚ
Slovensko preto potrebuje pomoc a vláda včera schválila návrh ministerstva zdravotníctva na aktiváciu systému civilnej ochrany Európskej únie. Prostredníctvom tohto systému by mali prísť Slovensku predbežne na mesiac pomôcť zdravotníci zo zahraničia. Ide o 10 lekárov a 25 sestier.
Stúpa aj počet úmrtí, Slovensko je na tom najhoršie
Slovensko bolo ešte minulý týždeň druhé najhoršie na svete v týždennom počte úmrtí na koronavírus. Pred nami bolo už len Portugalsko. V súčastnosti sme na tom v počte úmrtí za posledných sedem dní na milión obyvateľov najhoršie na svete. Vyplýva to z údajov portálu Our World In Data.
Začiatkom januára sme na Slovensku evidovali 2317 úmrtí, ktorých príčinou bol koronavírus. Dnes je to viac o takmer štyritisíc. Celkovo aktuálne evidujeme vyše 7360 úmrtí, z toho pri takmer 6170 pacientoch bol príčinou koronavírus, vyše 1260 pacientov malo koronavírus, no príčina úmrtia bola iná. Priemerne denne na Slovensku umrie na koronavírus 108 ľudí.
Sme v dátovom pekle
Situácia vidí v mimoriadne negatívnom svetle aj matematik Richard Kollár, ktorý sa s polu s ďalšími odborníkmi v utorok stretol s prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Matematik znepokojene vyjadril, že Slovensko absolútne nepozná skutočné dáta. "O vývoji koronavírusu na Slovensku nevieme takmer nič. V skutočnosti nevieme, ako na tom sme a čo sa deje. Chýbajú nám absolútne kľúčové dáta, aby sme vedeli vyhodnotiť aj efekt našich opatrení, aj to v akom momentálne epidemickom stave sme," uviedol Kollár.
"My netušíme, koľko ľudí prichádza do nemocníc a koľko z nich odchádza. Dokonca ani pri pľúcnych ventiláciách, pretože ani tu čísla nesedia," poznamenal s tým, že nesedí ani ich vek, nepoznáme štruktúru testov, nie sú informácie o trasovaní a nie sú známe ani presné údaje o tom, koľko pacientov sa presúva z oddelenia na oddelenie. Na Slovensku máme najlepšie testy v Európe na britskú mutáciu, ale aj tak nevieme o jej vývoji.
Rovnako chýbajú dáta o tom, kde sa ľudia nakazia. Kollár sa pýta, prečo ministerstvo zdravotníctva prepustilo 10 % zdravotníkov počas pandémie a núdzového stavu, ktorí v nemocniciach momentálne chýbajú. "Sme v dátovom pekle. A nevieme, či nás čaká ďalšia vlna. Či bude silnejšia ako tá, ktorou prechádzame, alebo slabšia," dodal.
Pacientov si prehadzujeme ako horúce zemiaky
Primár z považskobystrickej nemocnice Milan Kulkovský dlhodobo komentuje vývoj pandémie na Slovensku. "Stačilo niekoľko mesiacov a dostali sme sa na druhý koniec rebríčka," napísal Kulkovský pred pár dňami na sociálnej sieti Facebook. Podľa neho sme si vybudovali štatút banánovej republiky. "Nie preto, lebo sa o pacientov zle staráme, ale preto, lebo chaos a kohútie zápasy politikov agresívne zasahujú do riadenia pandémie," myslí si.
"Kapacity lôžok s pľúcnou ventiláciou sú už takmer naplnené, pacientov s respiračnou insuficienciou si posúvame medzi nemocnicami ako horúce zemiaky. Lekári trávia hodiny pri telefónoch, aby vybavili preklady pacientov. Čudovať sa tomu, že prebieha už dlhšiu dobu selekcia tých, ktorým dáme šancu žiť o pár dní dlhšie na ventilátore, je ako čudovať sa východu Slnka. Proste je to fakt," priznal lekár.
"Máme to popierať len kvôli tomu, aby sme nešírili paniku a pokrytci by mohli aj naďalej chodiť prenášať stoly do kaviarní a krčiem? Prečo?" pýta sa primár. Pandémiu by mal podľa neho riadiť tím odborníkov zložený zo zástupcov všetkých odborov a ministerstiev a okrem toho je potrebné obnoviť činnosť permanentného krízového štábu. "V boji s Covid-19 na Slovensku už poriadne nefunguje nič. Ani lockdown, ani testovanie, ani očkovanie, ani zdravý rozum," napísal.
