BRATISLAVA - Dnes sa politická verejnosť prebudila do pomerne prekvapivého rána, keď svoj odchod z radov vládnych poslancov ohlásil Miroslav Kollár zo Za ľudí. To, prečo tak urobil, ako sa na to dá pozerať a aká bude Kollárova budúcnosť sa rozhodli zanalyzovať politológovia Tomáš Koziak z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Michal Cirner z Prešovskej univerzity či Radoslav Štefančík z Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Ako komentujete odchod poslanca Miroslava Kollára z vládneho klubu Za ľudí?
Koziak: Miroslav Kollár svoju nespokojnosť už prejavil niekoľkokrát a netýkala sa len protipandemických opatrení ale napríklad aj pri neúspešnej kandidatúre na predsedu strany Za ľudí. Už vtedy svoje ďalšie pôsobenie v tejto politickej strane komentoval dosť váhavo. Jednou nohou už bol z tejto strany von.
Štefančík: Pán Kollár sa dlhodobo prezentoval ako človek, ktorý síce vládu podporuje, ale nie za každú cenu. Takže v jeho prípade nejde vôbec o prekvapenie. Prekvapením by bolo skôr, keby túto vládu vydržal podporovať dlhšie.
Cirner: Bolo to otázkou času. Pán Kollár je muž s vnútornou integritou a pevnými zásadami, preto otvorene od začiatku vlastnú koalíciu a vlastnú stranu kritizoval. Ak si chcel zachovať tvár, v tomto marazme nemohol konať inak. Pohár pretiekol.
Vládny poslanec to už ďalej nemohol zniesť: Mám Matoviča plné zuby a končím!
Nespustil tento krok tzv. domino efekt odchodov (sú tu napríklad isté "tikajúce bomby" ako napríklad pán poslanec Martin Čepček, pani Jana Bittó Cigániková či pán Ján Benčík, odišla už aj pani Lucia Ďuriš Nicholsonová)?
Koziak: Tikajúcimi bombami by so to nenazval. Čepček bol na 3 mesiace suspendovaný z klubu OĽaNO nie z jeho vlastnej vôle, to je trošku rozdiel. Jeho aktivity nie sú v súlade s poslaneckým klubom OĽaNO. To, či on sa odtrhne nakoniec od OĽaNO je ťažké povedať. Momentálne skôr asi nie. Myslením je však blízky povedzme aj niektorým odídencom od ĽSNS. Kollárov krok ale možno spustí lavínu toho, že aj koaliční poslanci začnú prejavovať svoju nespokojnosť podstatne hlasnejšie a smelšie ako doteraz.
Pán Benčík už je niečo iné. Veľakrát avizoval, že nie je spokojný s tým, ako sa OĽaNO v rámci koalície správa a ako funguje koalícia ako taká. Dáva to otvorene najavo pomerne často. V jeho prípade by ma ani neprekvapilo, keby sa vyhlásil za nezávislého poslanca, ale v tom prípade si viem predstaviť, že by nemal problém hlasovať s tými návrhmi, ktoré boli definované v programovom vyhlásení vlády. Ide podľa straníckej línie, len má problémy s vecami ako diplomovky a iné veci, ktoré nie sú v súlade s politickou kultúrou pána Benčíka.
Pani Bittó Cigániková je človek, ktorý si rád otvorene povie, čo si myslí. Niekedy to robí povedzme trošku uvážlivejšie, niekedy neuvážlivejšie. Bola to napríklad aj tá účasť na tlačovke spolu s europoslankyňou Nicholsonovou. Nemožno to zaradiť medzi uvážlivejšie výstupy, keď tam vlastne kritizovali pani Remišovú. Aj keď sa z toho vyviňovala, prišlo mi to z jej strany trošku naivné, že nevedela, o čom bude brífing a čo Nicholsonová povie. Nemyslím si však, že by ona po tejto kritike zo SaSky odišla. Ona je politicky tak jasne definovaná, že si neviem predstaviť jej pôsobenie inde ako v rámci liberálov. Skôr si bude dávať pozor na svoje ďalšie vyjadrovanie.
Štefančík: Pán Matovič s týmto scenárom určite počítal, keď chcel za každú cenu zostaviť vládu s podporu ústavnej väčšiny v parlamente. Musel totiž rátať so scenárom, že všetky vládne strany sú mimoriadne nestabilné a po čase začnú rad radom korodovať. Keď bol Matovič prvýkrát súčasťou vládnej koalície, existencia vlády často visela na šnúrke od jeho gatí. A nakoniec tú šnúrku spolu s Richardom Sulíkom spoločne prestrihli. Podobná situácia by bola pre Matoviča nočnou morou. Matovič si totiž nevie predstaviť, že by mal v koalícii niekoho, kto by sa podobal jemu samému. Postupné odchody niektorých poslancov z poslaneckých klubov vládnych strán však môžu Matoviča dostať do situácie, ktorú kedysi svojim správaním s takou chuťou dožičil Ivete Radičovej.
Cirner: Do volieb z vládnych poslancov ešte určite nejakí odídu z koalície, ale pozrime sa na opozíciu. Rozpadol sa Smer a kotlebovci. Odchody sú prirodzené a budú sa diať v politike stále.
Čo sa týka budúcnosti pána Kollára, čo s ním teraz bude? Bude nezávislý, pridá sa k inej opozičnej strane alebo sa vzdá mandátu?
Koziak: V jeho prípade sú všetky možnosti v hre aj vzhľadom na to, že je primátorom Hlohovca a je dosť časovo vyťažený. Prichádzalo by možno do úvahy, že sa síce aj vzdá mandátu, no to mi príde najmenej pravdepodobné. Argumenty, aby zostal poslancom zrejme prevažujú.
Najpravdepodobnejšie je to, že zostane nezávislým poslancom. Povedal, že bude naďalej podporovať body, za ktoré hlasoval pri PPV. Určite nebude skákať do inej politickej strany, ktorá by bola mimo koaličného tábora. Viem si predstaviť, že jediná politická strana, ktorá by preňho mohla byť zaujímavá, je Progresívne Slovensko. To je ale mimo parlamentu a nevieme, aká bude jeho budúcnosť. Myslím si, že zostane nezaradeným a bude podporovať návrhy, ktoré prichádzajú z koaličného tábora. Určite ale bude slobodnejší a nebude viazaný žiadnou straníckou a koaličnou zmluvou. Možno to bude pre neho aj východiskom, že keď sa budeme blížiť k voľbám, tak potom sa bude rozhodovať o svojej politickej budúcnosti. Tie sú ale podľa mňa ďaleko.
Štefančík: Pán Kollár oznámil, že bude podporovať rozumné vládne návrhy, takže z tohto vyhlásenia nevyplýva, že by sa mal vzdať mandátu poslanca. Pán Kollár je zároveň primátorom a každému primátorovi pomáha v komunálnej politike, ak je pri zdroji informácií. Určite sa neprikloní k opozícii, maximálne bude pôsobiť ako nezávislý poslanec
Cirner: Môžem iba hádať, podľa mňa si mandát ponechá a vo väčšine prípadov bude hlasovať v parlamente s vládnou koalíciou.
