HOUSTON - Podľa výsledkov najnovšieho výskumu môže ochorenie COVID-19 zásadne ovplyvniť nárast srdcových ochorení v celosvetovom meradle. Autori štúdie z Baylor College of Medicine v Houstone predpokladajú, že súčasná pandémia sa v budúcnosti odzrkadlí vlnou kardiovaskulárnych problémov a ďalších zdravotných komplikácií.
Následkom kardiovaskulárnych ochorení podľahlo v roku 2019 na celom svete takmer 18,6 milióna ľudí, čo predstavuje nárast o viac ako 17 percent oproti predchádzajúcemu desaťročiu. Bez ohľadu na pandémiu bude toto číslo narastať, ale odborníci sa domnievajú, že jej vplyv situáciu ešte zhorší. Naznačujú to výsledky novej štúdie, ktorá predpokladá, že globálna záťaž v podobe kardiovaskulárnych chorôb bude v najbližších rokoch prudko rásť ako priamy, resp. nepriamy dôsledok COVID-19.
Už vo viacerých predchádzajúcich výskumoch sa uvádza, že koronavírusová nákaza nenapáda iba pľúca, ale aj obličky, črevá, mozog, pokožku a u značného počtu pacientov i srdce. Podľa niektorých prieskumov dokonca polovica hospitalizovaných covid pacientov, ktorí po liečbe absolvujú vyšetrenie srdca, vykazuje príznaky abnormalít v jeho činnosti. Nie je však zatiaľ úplne jasné, ako vírus ovplyvňuje samotný orgán. Infekcia však môže spôsobiť silný zápal a práve ten by mohol súvisieť s jeho poškodením. Ďalšou príčinou môže byť tvorba krvných zrazenín, ktoré tiež úzko súvisia s koronavírusom. Samotná infekcia je ale iba časťou problému.
Odborníci totiž poukazujú aj na problém neskorého diagnostikovania kardiovaskulárnych ochorení, pretože pacienti v súčasnosti zanedbávajú prevenciu a vyhýbajú sa návšteve zdravotníckych zariadení z obavy pred nákazou. "COVID-19 si vybral obrovskú daň v podobe ľudských životov na celom svete a pravdepodobne je jednou z troch až piatich najčastejších príčin úmrtí v roku 2020. Vplyv pandémie bude mať ale vplyv aj na mieru prevalencie a úmrtí na kardiovaskulárne choroby v ďalších rokoch," uviedol predseda komisie pre štatistickú aktualizáciu a kardiológ Salim Virani z Baylor College of Medicine na Univerzite v Houstone. Poukázal na to, že nárast kardiovaskulárnych ochorení ovplyvnia aj obmedzujúce opatrenia spojené so zmenou životného štýlu. Ľudia totiž počas lockdownu viac pijú alkohol, menej cvičia a sú vystavení väčšiemu stresu. "Mimoriadne okolnosti spojené s pandémiou zmenili spôsob nášho života, a to vrátane nezdravého správania, o ktorom je známe, že zvyšuje riziko vzniku srdcových chorôb a mozgových príhod," vysvetľuje Virani. Nezdravé stravovacie návyky, zvýšená konzumácia alkoholu, nedostatok fyzickej aktivity a spoločenská izolácia alebo strach z vírusu tak môžu mať nepriaznivý vplyv na kardiovaskulárne zdravie.
