ŽILINA - Podľa výpovede sedemnásťročnej Judity, ktorá je neprávoplatne odsúdená za vraždu jej kamaráta Tomáša, mal byť na mieste človek, ktorý sa vydával za elektrikára. Práve on mal vraždiť. Vyšetrovatelia však prítomnosť tretej osoby vylúčili. Juditinu výpoveď podkopávajú aj svedkovia či charakter jej poranení.
Neprávoplatne odsúdená Judita vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní popísala deň, keď sa odohrala brutálna vražda len 16-ročného Tomáša. Opísala ako spolu išli zo školy k nej domov, kde ešte dolaďovali detaily k ceste do Londýna. Tam mali odcestovať na druhý deň. Tomáš sa však toho už nedožil, podľa senátu Okresného súdu v Žiline ho priamo v byte dobodala práve Judita.
Podrobná VÝPOVEĎ Judity k vražde Tomáša (†16): Obaja sme nahlas kričali! Ruky od krvi si umývala
Tá však od začiatku tvrdí, že vraždu Tomáša mal na svedomí neznámy muž, ktorý zazvonil vtedy, keď sa Tomáš chystal na odchod. Mal sa vydávať za elektrikára a dožadovať sa vstupu do bytu. Keď ho Judita, podľa vlastných slov, nepustila, zaútočil. Judita ho pomerne presne aj popísala.
"Bol to muž, mohol byť o hlavu vyšší ako ja, výškou by som ho prirovnala k obhajcovi Misárošovi. Bol to veľký, silný chlap. Mal kratšie tmavé vlasy a zdalo sa mi, že hnedé oči. Tvár mal skôr oválnu a mal mierne strnisko. Mal oblečené modré montérky na traky, pod nimi mal čierne tričko s dlhým rukávom a cez pravé plece mal prevesenú hnedú tašku s vecami, veľkosťou asi 40 cm. Zdalo sa mi, že bola rozdelená na také priečinky. Všimla som si, že bola otvorená, tak neviem, či mala aj nejaký uzáver. Topánky som si nevšimla. Na rukách mal hnedé rukavice, ktoré vyzerali ako pracovné. Pozdravil, povedal, že je z nejakej spoločnosti, a že ide skontrolovať elektriku a poistky," vypovedala obžalovaná.
Svedecké výpovede
Juditinu výpoveď o neznámom falošnom elektrikárovi značne podkopávajú svedecké výpovede susedov. Ani jeden z nich si nevšimol muža, ktorý by zodpovedal popisu obžalovanej, ani nikoho cudzieho, ktorý by sa v ten deň zdržiaval v bytovom dome, v ktorom sa vražda odohrala.
Suseda, ktorá býva o dve poschodia nižšie, ako je byt obžalovanej, vypovedala, že v inkriminovaný deň doobeda bola na nákupe a keď sa okolo 12.00 hodine vracala z nákupu, vchodové dvere na bytovom dome boli zatvorené. Vo vnútri nestretla žiadnu neznámu osobu. K časovému intervalu, kedy sa žalovaný skutok stal, vypovedala, že asi od 15.15 hod. až 15.30 hod. bola na terase jej bytu, z ktorej vidno balkón bytu, kde sa stal skutok.
"Počula som taký zvláštny krik, neviem či to bolo hneď v tom momente, ako som vyšla na balkón alebo nejaké dve minúty potom. Bol to taký zvláštny krik, dievčenský, bez slov, ktorý sem tam prešiel až do smiechu. Sama sebe som si povedala, čo sa tam asi deje a išla som na koniec terasy, z ktorej vidím na balkóny nad nimi. Nevidela som nič. Chvíľu som počúvala, bol to naozaj taký zvláštny krik, ktorý miestami prechádzal do smiechu. Ani raz nebolo počuť žiadne slová, bol to krik bez slov, nikto nevolal o pomoc ani zachráňte ma, ani žiadna žiadosť. Do toho sa ozval mužský hlas, ktorý povedal pár slov, ktoré si ale nepamätám, ale boli to zrozumiteľné slová. Povedal niečo, čo evokovalo, ako keby sa zabávali, bolo to celé také radostné. Povedal to takým hlbokým mužským hlasom, ako keď sa hráte s dieťaťom, taký hlboký infantilný hlas. Mala som pocit, na základe toho, aký bol ten krik, do toho ten smiech a to, čo povedal ten mužský hlas a z toho som to vyhodnotila, že sú mladí sami doma. Pripadalo mi to, ako keby sa naháňali, a že spolu laškujú. Na základe tohto som si myslela, že sú priatelia. Vyhodnotila som to tak, že sa tam nič zlé nedeje," vypovedala svedkyňa s tým, že v ten deň si nevšimla ani to, že by niekto cudzí bol v dome.
Aj ďalšia suseda vypovedala, že v bytovom dome sa nepohybovala žiadna cudzia osoba. Spomína si na to, ako jej manžel prišiel na balkón povedať, že im zazvonila Judita a zrejme tam je zavraždený chlapec. Suseda ostala v šoku. Vypovedala však, že počas toho, ako trávila čas na balkóne, z Juditinho nepočula žiadny krik. Jej manžel vypovedal zhodne s tým, že v bytovom dome bolo ticho a keď išiel dole pre záchranárov, ani vo výťahu nevidel žiadne krvavé stopy.
Rozdielne posudky
Na hlavnom pojednávaní boli vypočutí aj znalci, ktorí skúmali aj Juditine poranena rúk. Dvaja, ktorých si objednala obhajoba, vypovedali, že je vylúčené, aby si Judita zranenia spôsobila sama.
"Zranenia, ktoré utrpela obžalovaná mladistvá dňa 16.05.2019 na oboch rukách a na ľavom predlaktí, sú s veľkou pravdepodobnosťou obranné poranenia a je veľmi nepravdepodobné (závažné zranenia na pravej ruke praváčky, pozdĺžne postavená rana na ľavom predlaktí), že si obžalovaná mladistvá tieto zranenia mohla spôsobiť sama ako demonštratívne zranenia, resp. sa mohlo v jej prípade jednať o pokus o samovraždu," uviedla znalkyňa, ktorú si objednala obhajoba v posudku. Posudok s podobným záverom vypracoval aj ďalší znalec obhajoby. Obaja na hlavnom pojednávaní zotrvali na svojich záveroch.
Ďalší znalec z odboru Zdravotníctvo, odvetvie Súdne lekárstvo s týmito závermi nesúhlasil. Vypovedal, že obžalovaná si svoje zranenia s veľkou pravdepodobnosťou spôsobila sama, či už úmyselne alebo náhodou.
"Znalec nad rámec písomného vyhotovenia jeho posudku na hlavnom pojednávaní uviedol, že zranenia, ktoré si spôsobila sama obžalovaná mladistvá, vzhľadom na veľké množstvo krvi ako aj veľké intenzívne afektívne konanie až 51 rán na telo nebohého, masívne zakrvácanú čepeľ aj rúčku noža, kedy aj dlaň bola mimoriadne klzká, sa mohlo stať a dokonca si znalec myslí, že sa to aj stalo, že pri niektorých z rán, keď čepeľ noža narazila na pevné tkanivo, prechádzali niektoré rany povedľa hrudnej kosti, cez rebrá, cez bundu, tak sa ruka obžalovanej mladistvej zošmykla na čepeľ a uchopila čepeľ vlastnou rukou, čo sa bežne stáva, preto napr. na vojenských dýkach je zarážka medzi čepeľou a rukoväťou, aby sa ruka nezošmykla na čepeľ," uviedol znalec k Juditiným zraneniam.
Kamerové záznamy a zvláštny telefonát
V rozsudku sa ďalje uvádza, že kamera, ktorá je inštalovaná oproti vchodu, v ktorom bývala Judita, zachytila Tomáša a Juditu ako vchádzajú dovnútra. Nikto iný, kto by zodpovedal popisu páchateľa, ktorý prezentovala obžalovaná, tam nevošiel.
"Ani ďalšie obrazové záznamy z lokality priľahlej spáchaniu skutku, nezaznamenali pohyb osoby zodpovedajúcej popisu páchateľa, ktorý poskytla obžalovaná mladistvá," píše sa v rozsudku. Okrem iného, ako dôkaz bol vykonaný aj zvukový záznam hovoru s jej matkou, keď bola Judita vo väzbe.
Matka: „Juditka, ono sa to naozaj stalo, tak ako si myslíš, ako si to pamätáš:“
Judita : „Uhm. Počkaj, ako...
Matka: „A my to dokážeme.“
Judita: „Akože ako?“
Matka: „Úplne tak, ako si to hovorila na začiatku, inak sa to nemohlo stať.“
Judita: „Akože niekto tam bol?“
Matka: „Áno, ale teraz to už nechajme, je to tak a my to dokážeme.“
Judita: „OK.“
"Skutkový priebeh deja, prezentovaný obžalovanou mladistvou, absolútne nekorešponduje s ostatnými vykonanými dôkazmi, a to aj s dôkazmi odbornej povahy a tieto priamo vylučujú skutkovú verziu obžalovanej mladistvej," uvádza sa v rozsudku okresného súdu.
Podľa senátu ani Juditina neskorá výpoveď jej nepridala na nevine. "Asi nikto by netoleroval väzbu bez toho, aby vedel o svojej nevine a nevinný človek by mal snahu ihneď vypovedať o skutočnostiach, ktoré môžu zvrátiť pre obvinenú osobu nepriaznivý stav.Verzia obžalovanej mladistvej prezentovaná na hlavnom pojednávaní, ktorú zjavne urobila v snahe sa vyviniť, nakoniec vyznela tak, že táto jeho obrana ju ešte viac usvedčuje. Totiž, ak by bola nevinná, nemala by problém jednoducho, úprimne a ihneď popísať priebeh skutku a nemohla by byť jej verzia udalostí tak načasovaná, tak nelogická a tak účelová, úplne jasne dodatočne dosadená do zistených objektívnych dôkazov," vysvetlil senát v rozsudku.
