WASHINGTON - Nový americký prezident Joe Biden ako jeden z prvých krokov po nástupe do úradu podpísal rozhodnutie, ktorým sa USA opäť pripoja k Parížskej dohode o zmene klímy, od ktorej odstúpil jeho predchodca Donald Trump.
Biden rozhodnutie podpísal v stredu v rámci série výkonných nariadení, ktoré mal pripravené hneď po nástupe do funkcie. Nariadenie týkajúce sa klimatickej dohody podpísal medzi prvými, pred sebou má ešte nariadenia týkajúce sa imigrácie i ďalších otázok. Prenos z podpisovania výkonných nariadení vysielala naživo televízia CNN. Návrh novej klimatickej dohody schválili delegáti Konferencie OSN o zmene klímy (COP21) v Paríži 12. decembra 2015. Na jej schválenie bol potrebný súhlas všetkých 195 zúčastnených krajín. Základom dohody o zmene klímy je plán na obmedzenie globálneho otepľovania výrazne pod úroveň 2 stupňov Celzia oproti hodnotám pred priemyselnou revolúciou, a tiež snaha, aby tento nárast teploty neprekročil ani hranicu 1,5° stupňa Celzia.
Súčasťou dohody je aj snaha zvyšovať schopnosť prispôsobiť sa nepriaznivým dopadom klimatickej zmeny a posilňovať rozvoj nízkouhlíkových technológií. Dohoda vstúpila do platnosti 4. novembra 2016, teda mesiac potom, ako boli splnené podmienky. Dohodu ratifikovalo aspoň 55 krajín, ktoré spolu produkujú najmenej 55 % z celosvetových emisií skleníkových plynov. Podpísalo ju takmer 200 štátov sveta.
USA sa stali prvou krajinou, ktorá sa rozhodla od Parížskej klimatickej dohody odstúpiť. Tento zámer avizoval prezident USA Donald Trump už 1. júna 2017, teda štyri mesiace od svojho nástupu do funkcie. Trump oznámil, že USA súčasne začnú rokovania o opätovnom prijatí dohody, ale za lepších podmienok pre seba, alebo budú rokovať o prijatí úplne novej dohody, ktorá bude pre USA spravodlivejšia. Vtedajší minister zahraničných vecí Rex Tillerson tiež vyhlásil, že je presvedčený, že Spojené štáty aj napriek odstúpeniu od Parížskej klimatickej dohody budú znižovať emisie skleníkových plynov.
Kritika klimatickej dohody
Trump viackrát kritizoval aj samotnú klimatickú dohodu, napríklad v súvislosti s protestmi, ktoré v tom čase prebiehali v Paríži. Začiatkom decembra 2018 vyhlásil, že "ľudia nechcú platiť veľké sumy peňazí, najmä nie krajinám tretieho sveta (ktoré majú pochybné vedenie), s cieľom, že možno pôjdu na ochranu životného prostredia".
Pravidlá znemožňovali Spojeným štátom odstúpiť počas prvých troch rokov od ratifikácie dohody. Až po uplynutí tejto lehoty 4. novembra 2019 administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa oficiálne oznámila OSN, že začala proces odstúpenia USA od Parížskej klimatickej dohody. Americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo OSN zaslal príslušný oficiálny list, čím sa začal proces odstúpenia, ktorý trval rok.
USA definitívne odstúpili od Parížskej klimatickej dohody 4. novembra 2020, zhodou okolností deň po začiatku prezidentských volieb. V nich zvíťazil demokratický kandidát Joe Biden, ktorý prisľúbil, že krajina sa opätovne pripojí k parížskej dohode hneď v prvý deň jeho mandátu v Bielom dome.
Opätovné pristúpenie USA ku klimatickej dohode privítal Macron či Guterres
Opätovné pristúpenie USA k parížskej klimatickej dohode z roku 2015 privítal francúzsky prezident Emmanuel Macron aj generálny tajomník OSN António Guterres. Informovala o tom vo štvrtok agentúra AFP. "Vitajte naspäť," zareagoval Macron na nariadenie o návrate USA ku klimatickej dohode, ktoré podpísal krátko po svojom stredajšom nástupe do úradu nový americký prezident Joe Biden. "Sme v tom spolu. Budeme silnejší pri zvládaní výziev našej doby. Silnejší vo vytváraní našej budúcnosti. Silenejší pri ochrane našej planéty," dodal.
Pochvalne sa na adresu USA i Bidena vyjadril aj generálny tajomník OSN António Guterres. Uviedol, že rozhodnutie o opätovnom pripojení je veľkým krokom pre USA, krajinu patriacu k najväčším producentom emisií oxidu uhličitého (CO2) na svete, uvádza AFP. "Tešíme sa na vedúce postavenie Spojených štátov pri urýchľovaní celosvetového úsilia o nulové emisie," dodal Guterres. Bidena tiež vyzval na stanovenie "ambicióznych" klimatických cieľov splniteľných do roku 2030 a posilnenie financovania klimatických opatrení.
John Kerry, ktorý bol ministrom zahraničných vecí USA vo vláde Baracka Obamu, v čase keď bol Biden viceprezidentom, taktiež ocenil návrat ku klimatickej dohode. Práve Kerry v roku 2016 Parížsku dohodu v mene USA podpísal. V reakcii na opätovný návrat k nej teraz uviedol, že takýto krok je požehnaním pre "dôveryhodnosť a angažovanosť" USA, pričom v rámci jej vodcovstva v boji proti klimatickým zmenám nastavuje spodnú a nie hornú hranicu.
Biden podpísal 15 výkonných nariadení vrátane zotrvania USA vo WHO
Joe Biden podpísal v stredu len niekoľko hodín po uvedení do úradu aj nariadenie, ktorým zrušil proces vystúpenia USA zo Svetovej zdravotníckej organizácii (WHO). Ďalším podpisom zase zrušil zákaz vstupu na územie Spojených štátov pre cestujúcich z prevažne moslimských krajín a nariadil tiež zastavenie výstavbu múru na hraniciach s Mexikom. Informovala o tom agentúra AFP. Biden začal úradovať prakticky okamžite po nástupe do funkcie. Celkovo podpísal dovedna 15 výkonných nariadení týkajúcich sa najmä ochrany klímy, imigrácie, boja proti novému koronavírusu či ekonomickej situácii v krajine.
Ako prvý podpísal nový americký prezident príkaz na nosenie rúšok v budovách a priestranstvách spravovaných federálnou vládou. Následne, taktiež medzi prvými, podpísal aj opätovné pristúpenie Spojených štátov k parížskej klimatickej dohode z roku 2015. Cieľom Bidena je zvrátiť všetky Trumpove predpisy a výkonné nariadenia, ktoré by mohli škodiť životnému prostrediu a verejnému zdraviu Američanov. Okrem výkonných nariadení podpísal krátko po nástupe do funkcie aj dva príkazy vzťahujúce sa na federálne agentúry. Tým nariadil, aby ich prioritou bola rasová rovnosť.
Dosiaľ len dvaja prezidenti USA podpísali výkonné nariadenia počas prvého dňa v úrade, pričom každý z nich podpísal len jeden príkaz, informovala agentúra AP. Biden čeliaci koronavírusovej kríže chcel podľa AP takýmto spôsobom demonštrovať zmysel pre naliehavosť situácie i kompetentnosť, ktoré podľa neho jeho predchodcovi chýbali. V prípade WHO Donald Trump odstúpenie len avizovali v júli 2020 - práve uprostred pandémie COVID-19. Krok však mohol nadobudnúť účinnosť až 6. júla 2021, pričom sa očakávalo jeho zvrátenie v prípade Bidenovho víťazstva v prezidentských voľbách.
