NEW YORK - Vedci momentálne skúmajú zaujímavý prípad týkajúci sa koronavírusu. V polovici júna bol americký genetik Timothy Wannier pozitívne testovaný, no už na druhý deň začal mať silný pocit, že niekde sa stala chyba. A mal pravdu.
V čase, kedy sa mal Wannier nakaziť, počet prípadov v štáte Massachusetts, kde žije so svojou manželkou a dvomi deťmi, rapídne klesal. Celá rodina prísne dodržiavala všetky protiepidemické opatrenia, preto bol genetik veľmi prekvapený, že mu napriek tomu vyšiel pozitívny test. On ani nikto z jeho blízkeho okolia nemal žiadne symptómy. Celé to bolo podľa neho až príliš zvláštne, preto nadobúdal čoraz väčší pocit, že niečo nie je správne. Posledných pár dní pred testovaním však manipuloval s genetickým materiálom patogénu.
Lekári bez hraníc varujú: S vakcínou nemamé nič vyhraté! Nikto by nemal zarábať na pandémii
Wannier je jedným z vedcov, ktorý skúma gény koronavírusu v laboratoriu Church Lab na Harvarde. Ide o neškodné zhluky molekúl, ktoré nepredstavujú hrozbu infekcie. Nanešťastie pred neho a dvoch jeho kolegov sa tieto gény stali terčom široko používaného testu na prítomnosť koronavírusu, ktorý vyvinul Broad Institue v Cambridge. Traja výskumníci sa ním v rámci štandardnej rutiny nechali otestovať. Nevedomí si toho, že sa kontaminovali pri práci vírusom, ktorý sa v dôsledku toho nachádzal na alebo v ich telách, sa im podarilo "oklamať" test, ktorý ich tak identifikoval ako infikovaných. "Musím povedať, že je to tak trochu trápne. Ale vzhľadom na povahu našej práce a projektov, ktorými sa momentálne v laboratóriu zaoberáme, sme asi mohli očakávať, že sa stane niečo podobné," uviedol Timothy v rozhovore pre denník New York Times.
Podľa expertov je výskyt prípadov kontaminovaných pozitívnych osôb veľmi zriedkavý. Rozhodne to vraj nie je chyba testu, ktorý len robil svoju prácu, keď zisťoval prítomnosť genetického materiálu vírusu. "Za toto nemôže žiadny test. Tu došlo k ľudskej chybe," skonštatovala patologička a odborníčka na diagnostiku Rosemary Sheová z Univerzity v Južnej Karolíne. Podobné prípady kontaminácie vírusom zaznamenali v ostatných týždňoch aj v laboratóriach Massachusettského technologického inštitútu, Brownovej univerzity, Univerzity Rogera Williamsa či Cornellowej univerzity. Tieto incidenty odhalili slabiny v testovacích stratégiách, ktoré ešte stále majú značné rezervy.
Genóm koronavírusu obsahuje ribonukleovú kyselinu RNA, ktorá je blízkou príbuznou DNA obsiahnutého v ľudských bunkách. Vo svojom prirodzenom stave je pomerne krehká. V dôsledku jej zmeny na DNA sa však gény koronavírusu stávajú odolnejšími a dokážu dlhší čas prežiť na povrchoch, objektoch a ľuďoch po tom, ako sa dostali do vzduchu. Takto boli napríklad zaznamenané na vybavení laboratórií, umývadlách, dverových kľučkách či oblečení vedcov. Pár fragmentov si jeden dokonca odniesol domov a kontaminoval rohožku. "Dostalo sa to ďalej, než sme si vôbec dokázali predstaviť. Môj ruksak bol pozitívne testovaný prakticky stále," dodal výskumník Gabriel Filsinger z laboratória Church Lab. Podľa Susan Butlerovej, klinickej mikrobiologičky z Univerzity v Južnej Karolíne dokáže "stratená" DNA zostať bez povšimnutia niekoľko mesiacov či dokonca rokov a nedá sa prakticky eliminovať. V snahe tomu zabrániť je preto potrebné vykonávať pravidelné kontroly zo strany odborníkov.
