LONDÝN - Koronavírusová pandémia zabíja i mnoho neinfikovaných ľudí. Vyplýva to zo štúdie vedcov z londýnskej univerzite Imperial College na základe dát z dvoch desiatok štátov vrátane Slovenska. Príčinami sú napríklad zhoršená lekárska starostlivosť v pandemických podmienkach či menej zdravý životný štýl.
V sledovaných krajinách zomrelo počas prvej vlny covidovej pandémie od polovice februára do konca mája o 206 000 ľudí viac, než je obvyklé. S vírusom SARS-CoV-2 pritom zomrelo 167 000, ostatní sa stali obeťami sprievodných okolností. Vedci sledovali Rakúsko, Austráliu, Belgicko, Bulharsko, Slovensko, Dánsko, Anglicko, Škótsko a Wales, Fínsko, Francúzsko, Česko, Maďarsko, Taliansko, Holandsko, Nový Zéland, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Španielsko, Švédsko a Švajčiarsko. Medzinárodný výskumný tím na čele s Majidom Ezzatim počítali výkyvy v smrtnosti pomocou šestnástich matematických modelov a výsledky zverejnil v časopise Nature Medicine.
Počet zomrelých v dôsledku sprievodných okolností pandémie je približne tak vysoký ako celkový počet obetí rakoviny pľúc v sledovaných štátoch za celý rok. Medzi týmito obeťami bolo 106 000 mužov a 100 000 žien. Príčinami nepriamych úmrtí sú napríklad horšia lekárska starostlivosť u iných ochorení a úrazov, strata sociálnych kontaktov, zamestnania a príjmov, kriminalita a domáce násilie, zvýšená spotreba tabakových výrobkov, alkoholu a drog a zlé stravovacie návyky. Keď sa zrátajú počty mŕtvych vo všetkých skúmaných krajinách, je počet dodatočných úmrtí o 23 percent vyšší než je počet tých, ktoré možno prisúdiť samotnému koronavírusu. V Španielsku činí tento rozdiel dokonca 69 percent.
V Česku, Bulharsku, Maďarsku, Austrálii a na Novom Zélande nebola zaznamenaná zvýšená celková úmrtnosť, skôr naopak. V sledovanom období tam dokonca zomrelo pravdepodobne menej ľudí, než ako by to bolo bez pandémie. Ako možné vysvetlenie experti uvádzajú menší počet infikovaných chrípkou a ďalších ochorení dýchacích ciest vďaka protiepidemickým opatreniam alebo nižší počet dopravných a iných nehôd či násilných činov. Vedci pripúšťajú, že je obtiažne vysvetliť veľké rozdiely medzi jednotlivými štátmi. Zrejme však podľa nich ide o súhru rôznych faktorov, ako sú napríklad celkový zdravotný stav obyvateľstva, sociálne podmienky, reakcie rozhodujúcich osôb či stav zdravotníctva.
