BRATISLAVA - Mnohí ho poznajú ako dopravného analytika, no len málokto vie, že pracoval v radoch polície na rôznych funkciách. Pôsobil aj na tlačovom oddelení, kde komunikoval s novinármi. Ako vidí súčanú komunikáciu hovorcov smerom k novinárom? Aj o tom sme sa rozprávali s majorom Jánom Bazovským.
Major Ján Bazovský bol služobne najstarším pracovníkom na tlačovom oddelení na ministerstve vnútra. Z toho obdobia má mnoho spomienok, ktoré sú často aj humorné.
Dopravný analytik prehovoril o osudnej nehode štátneho tajomníka Dolinaya (†38): Zverejnili aj stav manželky
"Hneď, ako som nastúpil na tlačové oddelenie, som zažil prekvapenie. Predstoval som si, že novinári budú slušne oblečení a upravení. Keď som prvýkrát išiel pre nich do vestibulu ministerstva, aby som ich odviedol na tlačovku, nechápal som, kde vlastne čakajú. Lebo tí, ktorých som tam videl, mi pripomínali niekdajších mojich "klientov" alebo skupinu nelegálnych migrantov," spomína so smiechom Bazovský na začiatky na tlačovom oddelení.
Dnes hovorcovia fungujú inak. Napríklad policajný zbor si založil na sociálnej sieti Facebook svoju stránku, cez ktorú najčastejšie komunikuje. Zverejňuje tam informácie skôr, ako hovorcovia pošlú tlačové správy a novinári sú často odkázaní práve na sociálnu sieť. Čo na to Bazovský?
"Ja nie som veľkým fanúšikom sociálnych sietí. A dnes keď vidím tých hovorcov... Viete, často mám pocit, že by stačilo, aby ste si ich postavili v januári, natočili niekoľko dokrútok v inom oblečení a používali to celý rok," pokračuje s úsmevom bývalý kriminalista. Naráža na to, že častou reakciou mnohých policajných hovorcov je veta: "Vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie, nie je možné poskytnúť viac informácií".
"Za mojich čias sa nestalo, že by novinári zastihli niektorého policajného hovorcu nepripraveného. Keď mi zavolali aj o polnoci, tak som vždy niečo povedal a sformuloval to tak, že som nepovedal nič, ale hovoril som veľa. Využíval som dlhé roky praxe a pomáhal som si všeobecne zavedenými postupmi pri vyšetrovaní, napríklad vytváranie vyšetrovacích verzií, zaisťovanie a vyhodnocovanie stôp pre dané trestné činy a ďalší postup akým by sa malo vyšetrovanie uberať. Už len kombinacia takýchto vyjadrení bola pre novinárov zaujímavou informáciou," opisuje Bazovský.
S novinármi si pomáhali
Podľa Bazovského nie je v súčasnoti problém len s hovorcami, ale aj so samotnými novinármi. "Sú mladí, väčšina je neskúsených a veľmi často striedajú redakcie. Kedysi mali médiá na každý rezort určených stabilných redaktorov a aby sme zvýšili ich profesionalitu, organizovali sme pre nich školenia, aby si neplietli vyšetrovateľa s obvinený. Vtedy bol dokonca aj jediný bulvárny plátok na Slovensku serióznymi novinami," smeje sa Ján Bazovský.
"Policajní hovorcovia aj novinári sme si viac dôverovali a lepšia bola aj tzv. neformálna spolupráca (informácie off record, pozn. red.). Dokonca až na takej úrovni, že keď pripravovali zverejniť negatívnu informáciu o postupe policajtov, tak nám to dali dipredu vedieť. A aj my keď sme potrebovali zverejniť, napríklad pozitívnu informáciu o policajtoch, tiež sme im to dali vedieť. A, čudujte sa, tiež ju zverejnili!" dodáva so smiechom Bazovský.
Kto je Ján Bazovský?
Mnohí ho v súčasnosti poznajú najmä ako dopravného analytika. Málokto však vie, že Ján Bazovský pracoval dlhé roky v radoch polície. Ako kriminalista sa venoval aj najťažším zločinom. Okrem toho, že je často zdrojom, ktorý novinári využívajú pri dopravných nehodách, je aj autorom kníh Hlava 23, Milenky z ocele, Milenky z podsvetia, humorne ladených poviedok z dlhoročnej policajnej praxe. Profesionálne sa venuje tvorbe scénických folklórnych programov. Okrem toho, píše aj lyrizovanú prózu a básne.
