BRATISLAVA - Ministerstvo financií po niekoľkých mesiacoch čakania predstavilo očakávaný dokument, v ktorom predstavuje masívny systém reforiem, ktoré sú súčasťou aj plánu obnovy v dôsledku koronakrízy. Minister financií Eduard Heger verejnosti predstavil hlavné body, ktoré sú jeho súčasťou.
VIDEO Tlačová konferencia ministerstva financií:
Na tlačovej konferencii vystúpili minister financií Eduard Heger, riaditeľ Inštitútu finančnej politiky Eduard Hagara a riaditeľ Útvaru hodnoty za peniaze Štefan Kišš. Dokument zverejnili oficiálne aj na stránke Ministerstva financií SR. Celý program si môžete prečítať tu.
Spolu odprezentovali osem hlavných bodov reforiem:
- Fiškálne reformy
- Zelená ekonomika
- Trh práce a sociálna udržateľnosť
- Vzdelávanie
- Veda, výskum a inovácie
- Zdravie
- Verejné inštitúcie a regulácie
- Digitalizácia
Podľa Hegera Slovensko dlho žilo len na základe reforiem zo začiatku tisícročia. "So smútkom v očiach môžem povedať, že povesť tigra Európy, ktorú Slovensko malo zapadlo prachom. Príznačné je, že klesáme v medzinárodných rebríčkoch v oblastiach vzdelávania či podnikania. Okrem toho stojíme pred veľkými výzvami," hovoril na tlačovke Heger, pričom dodal, že naša krajina má potenciál.
"Žijú tu aj poctiví, šikovní, pracovití ľudia, ktorí si zaslúžia, aby Slovensko naplnilo svoj potenciál, a to je náš cieľ - urobiť zo Slovenska krajinu, kde budeme radi žiť," začal prezentáciu plánu Heger.
Ministerstvo zároveň pripúšťa, že zverejnený plán nie je poslednou verziou a občania spolu so širokou odbornou verejnosťou majú možnosť pridať do tohto plánu aj doplnenia. "Chcem povedať, že tento dokument je tu aj pre vás - občania Slovenskej republiky. Pre každého z vás, kto sa chce zapojiť do diskusie o lepšie Slovensko. Som veľmi rád, že je veľký záujem o plán obnovy aj o reformy, ktoré nás čakajú. Bez občanov sa totiž reformy nepodaria a zostanú len na papieri," povedal na záver Heger. Uviedol, že dokonca aj opozícia môže do tejto obnovy priniesť svoj názor a sú otvorení diskusii.
Uviedol však, že to nebude len práca na štyri roky. „Veríme, že tieto reformy nás môžu katapultovať do vyššej kvality života. Veríme tomu, že týmito reformami nastolíme spravodlivosť, rovnosť pred zákonom. Budeme mať vzdelávanie, ktoré bude magnetom pre deti a mladých ľudí, pretože budú vedieť, že ich vzdelávanie pripraví na život, že budeme mať zdravotníctvo, ktoré bude poskytovať kvalitné služby pacientom a dôstojné pracovné podmienky pre lekárov a zdravotné sestry, budeme mať kvalitné podnikateľské prostredie. Potrebujeme mať kvalitnú a efektívnu verejnú správu a služby, ktoré budú porovnateľné so súkromným sektorom,“ zhodnotil Heger.
Riaditeľ Inštitútu finančnej politiky Eduard Hagara uviedol viaceré oblasti, v ktorých je potrebné urobiť zmeny. „Najväčšie priority vidíme určite v zdravotníctve a z pohľadu Európskej komisie (EK) je to určite aj zelená ekonomika. EK požaduje, aby boli jasne stanovené míľniky, ktoré bude potrebné dosahovať, po druhé je potrebné zvýšiť implementačnú kapacitu tohto reformného menu,“ priblížil Hagara.
Vysvetlil, že v súčasnosti bude diskusia, čo sa dostane do národného plánu obnovy. „Priorita v dohľadnej dobe bude, čo premietnuť do plánu obnovy, a určite bude potrebný konsenzus v spoločnosti aj politický konsenzus,“ doplnil Hagara.
Bezzásahové územia
Cieľom Slovenska do roku 2024 je zvýšiť podiel bezzásahových území na 3,4 percenta. Do roku 2026 by mal byť podiel 4,1 percenta. Pre oblasť ochrany prírody sa predpokladajú financie v objeme 581 miliónov eur na roky 2021 až 2026. Realizovať by sa mali aj opatrenia na lepšie prispôsobenie sa dôsledkom zmeny klímy. Vyplýva to z Národného integrovaného reformného plánu nazvaného Moderné a úspešné Slovensko, ktorý v pondelok predstavilo Ministerstvo financií SR.
SR plánuje dobudovať sieť chránených území Natura 2000 a národné a prírodné parky by sa mali vyzonovať. V rámci toho príde k majetkovému vyrovnaniu so súkromnými vlastníkmi. Pozemky v treťom a štvrtom stupni by podľa plánu reforiem mali prejsť zo správy ministerstva pôdohospodárstva pod orgány ochrany prírody.
Predpokladá sa, že do roku 2025 budú zazonované národné a prírodné parky. Do roku 2026 by sa mali spoplatniť vstupy do vybraných chránených území a národných parkov. Hospodárstvo v lesov by sa malo preorientovať na prírode blízke obhospodarovanie a mäkký turizmus. "Zároveň sa systém ochrany prírody zreformuje a kapacitne i kompetenčne sa posilní Štátna ochrana prírody a správy chránených území, ktoré budú transformované," uvádza sa v pláne.
Na lepšiu adaptáciu zmeny klímy sa napríklad budú zvyšovať rozlohy a dostupnosť zelene v mestách, budovanie zelených striech, zvyšovať by sa malo aj zachytávanie a využívanie zrážkovej vody. Na roky 2021 až 2026 sa ráta s financiami vo výške 1,8 miliardy eur. V roku 2021 by sa mali schváliť priority protipovodňových opatrení. Dôraz sa bude klásť na prírode blízke opatrenia. Novopripojených obyvateľov k čistiarňam odpadových vôd by malo byť 451.000 do roku 2026. V roku 2022 sa plánuje prijať plán výstavby zelených striech.
Školstvo
Posilnenie ranej starostlivosti a predprimárneho vzdelávania, moderné školy, motivovaní učitelia, ale aj reforma vysokých škôl (VŠ) sú hlavnými strategickými politikami a iniciatívami vo vzdelávaní do roku 2030 vo vízii Moderné a úspešné Slovensko, z ktorej sa má zostaviť plán obnovy.
Podľa neho v rokoch 2021 až 2024 má smerovať na investície v materských školách 338 miliónov eur. V zverejnenom materiáli sa uvádza, že zvládnuť implementáciu povinného predprimárneho vzdelávania od piatich rokov počnúc školským rokom 2021/2022 si okrem budovania kapacít vyžaduje aj ďalšie podporné opatrenia. Predkladatelia reformného materiálu počítajú s tým, že právny nárok na materské školy pre deti od štyroch rokov má platiť od roku 2023, pre deti od troch rokov od roku 2024. Očakáva sa, že v roku 2024 sa zvýši zaškolenosť detí vo veku od štyroch do šiestich rokov z 82 na 95 percent.
Posilňovať sa má aj inkluzívnosť bežných základných škôl. Východiskovým dokumentom pre zvyšovanie inkluzívnosti škôl a školských zariadení bude Stratégia inkluzívneho vzdelávania. Posilnia sa podporné tímy v školách prostredníctvom zavedenia nárokovateľnosti škôl a odborných zamestnancov, pričom veľkosť úväzkov bude závisieť od veľkosti školy. Cieľom je tiež reforma školských zariadení poradenstva a prevencia. Na tento zámer má ísť v rokoch 2021 až 2024 suma 590 miliónov eur.
Jedným zo zásadných bodov materiálu je odmeňovanie učiteľov, ich príprava a profesijný rozvoj. Výrazne sa majú zvýšiť platy učiteľov, pričom sa posilní aj variabilná zložka platu, vďaka čomu sa podporí zásluhovosť pri odmeňovaní učiteľov. Celková finančná potreba na skokové zvýšenie platov vrátane podpory profesijného rozvoja učiteľov pre roky 2022 až 2024 je vyčíslená na 665 miliónov eur.
Tri princípy digitálnej transformácie
Digitálna transformácia vzdelávania a administratívnych procesov regionálneho školstva bude postavená na troch princípoch. Ide o doplnenie digitálnych zručností učiteľov, vybavenie učiteľov a škôl digitálnymi technológiami a reformu kurikula posilnením horizontálnych digitálnych zručností, ale aj špecifického IT vzdelávania. Cieľom je, aby bol v roku 2024 každý učiteľ základnej a strednej školy vybavený notebookom. Táto zmena by v nasledujúcich rokoch mala stáť 133 miliónov eur.
Zmenou má byť aj reforma financovania a riadenia vysokých škôl. Celková finančná potreba na výkonnostné zmluvy pre roky 2021 až 2024 má byť 172 miliónov eur ročne. Cieľom je napríklad znížiť počet verejných vysokých škôl z 20 na 18, zvýšiť podiel doktorandov o 50 percent či zvýšiť podiel zahraničných študentov na Slovensku na 15 percent.
Ďalšími zmenami v školstve majú byť systém riadenia regionálneho školstva či optimalizácia siete základných škôl. Takisto sa má zvýšiť aj podiel populácie zúčastňujúcej sa na vzdelávaní dospelých. Na dobudovanie odborných učební, výstavbu telocviční, revitalizáciu vonkajších ihrísk a hĺbkové rekonštrukcie budov pre roky 2021 až 2024 má smerovať 1,89 miliardy eur.
Cieľom je aj odstránenie segregácie v školách. Úlohou je postupne začleniť zdravotne znevýhodnené deti zo špeciálneho do bežného prúdu, zabrániť chybnému začleňovaniu detí do špeciálneho prúdu či znížiť priestorovú segregáciu detí z marginalizovaných komunít. Ďalších 124 miliónov eur má v nasledujúcich rokoch smerovať na otvorenie trhu s učebnicami, vybudovanie tímu lídrov kurikulárnej reformy, pilotné overovanie nového kurikula a plošné zavádzanie zmeny do vzdelávania.
Zelená ekonomika
Slovensko plánuje zvýšiť mieru recyklácie komunálneho odpadu z 39 percent na 50 percent, do roku 2026 na 55 percent. Slovensko by si podľa reformného plánu malo stanoviť priority pri riešení environmentálnych záťaží. Na základe nich by sa mali realizovať sanácie.
Slovensko chce zreformovať systém triedeného zberu, postupne by sa mali zvýšiť poplatky za skládkovanie a zaviesť by sa mal i povinný množstvový zber zmesového komunálneho odpadu. V rámci toho sa plánujú využívať smart riešenia. Na prechod na obehovú ekonomiku by mali ísť peniaze v objeme 216 miliónov eur.
"Krajina bude vyčistená od čiernych skládok a budú zavedené opatrenia na zabránenie ich vzniku," píše sa v reformnom pláne. Na prevenciu vzniku odpadu budú v každom okresnom meste zriadené centrá opätovného použitia. Na predídenie potravinového odpadu by mala byť zrevidovaná potravinárska legislatíva.
Vláda SR by mala prijať aj stratégiu a cestovnú mapu prechodu na obehovú ekonomiku, udiať by sa to malo v roku 2022. Na efektívnejšiu realizáciu sanácií sa plánuje zriadiť technologický klaster a chemicko-technologické centrum. Cieľom Slovenska do roku 2026 je začatie 276 sanácií envirozáťaží, uvádza sa v pláne. Na ich odstránenie sa ráta s 1,4 miliardy eur. Míľnikom v roku 2026 by mala byť sanácia záťaží "s dôsledným uplatňovaním princípu znečisťovateľ platí".
Pripraviť by sa mal aj program efektívneho boja s envirokriminalitou. Posilnené by mali byť kapacity a kompetencie Slovenskej inšpekcie životného prostredia. Tá by tak mala efektívnejšie vymáhať plnenie povinností od znečisťovateľa, vyplýva z plánu.
Veda a výskum
Proces podpory vedy, výskumu a inovácií bude koordinovať jedna strešná organizácia (Slovak research and innovation support ecosystem - SK RISE), efektívnosť zvýšeného objemu financií má zabezpečiť zrevidovaný systém financovania i vytvorenie nových flexibilných nástrojov. Predpokladajú to autori reformného plánu.
V oblasti vedy, výskumu a inovácií je cieľom Slovenska dostať do roku 2030 do skupiny takzvaných silných inovátorov v Európskom prehľade výsledkov inovácie (EIS). Autori dokumentu v tejto oblasti deklarujú nevyhnutnosť vytvorenia "funkčného ekosystému", ktorý vytvorí podmienky i pre užšiu spoluprácu univerzít, pomôže zastaviť odlev mozgov a, naopak, prilákať na Slovensko vysokokvalifikovanú pracovnú silu a výskumníkov zo zahraničia.
Zamýšľaná strešná organizácia dostane po vzore úspešných krajín ako Singapur či Fínsko profesionálny manažment, vytvorený z ľudí, ktorí majú skúsenosti s riadením podobných organizácií, nie z predstaviteľov súčasných agentúr. "Existujúca Rada vlády SR pre vedu, techniku a inovácie sa transformuje do správnej rady tejto novej strešnej organizácie, zúži sa počet jej členov s posilnením osobností v oblasti výskumu a inovácií," dodávajú autori materiálu.
V rámci strešnej organizácie bude fungovať aj strategická analytická jednotka, ktorá bude mať na starosti inovačnú stratégiu a vyhodnocovanie existujúcich nástrojov. Súčasťou strešnej organizácie bude aj Slovenský inštitút technológií a inovácií, ktorého cieľom bude prepájať aktérov vo výskume a inováciách.
V koncepte reforiem predkladatelia rátajú aj so zvýšením celkových výdavkov na vedu a výskum na 1,2 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) a verejných výdavkov na 0,6 percenta HDP. Každoročne sa majú verejné zdroje na oblasť vedy a výskumu zvyšovať o 0,05 percenta zo štátneho rozpočtu tak, aby v roku 2030 dosiahli približne priemer EÚ.
Súčasťou reformného plánu je dokončenie transformácie Slovenskej akadémie vied (SAV) na hospodársku formu, ktorá zabezpečí "zvýšenie objemu spolupráce medzi verejným, súkromným a akademickým sektorom tak, aby sa verejné a akademické inštitúcie mohli vstupovať do obchodných a majetkových vzťahov týkajúcich sa politiky v oblasti vedy a inovácií s plnou ochranou práv duševného vlastníctva a finančnou profitabilitou".
Plán avizuje revíziu financovania a potrebu nových flexibilných nástrojov financovania, ako napríklad automatických grantov podľa výstupov akademikov, patentové vouchre či takzvané matching granty – spolufinancovanie k súkromným alebo európskym zdrojom.
Návrat odborníkov zo zahraničia
Agendu návratu Slovákov zo zahraničia i prilákanie zahraničných talentov-mozgov prevezme novovznikutá inštitúcia (SK RISE), do roku 2022 sa majú spustiť podporné schémy na prilákanie a integráciu vysokokvalifikovaných pracovníkov i študentov zo zahraničia, cieľom je do roku 2024 podporiť 1000 vysokokvalifikovaných pracovníkov a 3000 zahraničných študentov.
Extra zdroje na naplnenie cieľov v oblasti nových nástrojov na podporu výskumu a inovácií, ako aj na podporu prílevu kvalifikovanej pracovnej sily odhadujú autori plánu v rozmedzí rokov 2021 - 2026 na 2,5 miliardy eur.
Dokument Moderné a úspešné Slovensko je podkladom pre cizelovanie definitívneho plánu obnovy, na základe ktorého sa Slovensko bude uchádzať o prostriedky Európskej únie v rámci fondu obnovy. Slovensko má mať k dispozícii miliardy eur. Definitívny plán obnovy musí byť predložený Európskej komisii v apríli 2021.
Reforma územnej samosprávy
K dátumu komunálnych volieb v novembri 2022 sa uskutoční reforma miestnej územnej samosprávy. Jej podstatou je revízia kompetencií podľa veľkosti obce, v dvoch najväčších mestách má priniesť len jednu úroveň riadenia, teda zrušenie mestských častí Bratislavy a Košíc.
Reformu samospráv zdôvodňujú súčasnou rozdrobenosťou a z toho vyplývajúcou neefektívnou správou a financovaním v prostredí samospráv. Cieľom reformy však nie je zlučovať obce, ale upraviť škálu kompetencií podľa veľkostných kategórií. „Na základe novej alokácie kompetencií sa určia kategórie obcí, ktoré budú vykonávať rôzne škály kompetencií. Podľa toho sa nastaví aj financovanie,“ približujú autori. „V prípade Bratislavy a Košíc bude aplikovaná len jedna úroveň riadenia, zrušia sa mestské časti,“ dodávajú autori plánu.
Upraviť by sa mal takisto príjmový mix samospráv tak, aby bol menej procyklický. „Dôjde k vyššiemu zastúpeniu majetkových daní a k zníženiu priamych daní,“ spresňujú predkladatelia. Od zmeny si sľubujú vyššiu efektívnosť riadenia i uvoľnenie zdrojov, ktoré môžu byť použité na zelený rozvoj samospráv i lepšie ohodnotenie zamestnancov.
Predkladatelia plánu pripomínajú, že na Slovensku je takmer 3000 obcí, 92 percent z nich má menej ako 3000 obyvateľov, pričom podiel obyvateľov týchto obcí je menší ako dve pätiny celkovej populácie SR. Upozorňujú tiež na to, že obec s počtom obyvateľov menším ako 250 obyvateľov vynaloží na svoju správu až polovicu prostriedkov, naopak, obce s počtom obyvateľov od 20.000 do 50.000 sú schopné alokovať až 90 percent prostriedkov do rozvoja a verejných služieb pre obyvateľov.
Reforma NAKA
Súčasťou reformného plánu je aj reforma Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). Posilniť sa ňou má činnosť NAKA na odhaľovanie zločineckých schém legalizácie príjmov z trestnej činnosti a boj proti praniu špinavých peňazí. NAKA by mala podľa dokumentu identifikovať štruktúry, schémy a osoby, ktoré sa do zločineckých schém zapájajú, vrátane korupčného správania štátnych úradníkov a politických predstaviteľov. Do roku 2021 by sa mala zvýšiť objasnenosť trestných činov vyšetrovaných NAKA o päť percent oproti roku 2018 a do roku 2024 o 15 percent. Do roku 2030 sa má tiež znížiť miera nedôvery v políciu z 55 na 26 percent.
„Cieľom reformy NAKA je znemožniť využívanie krajiny ako vstupnej brány do finančného a ekonomického prostredia zločineckými medzinárodnými organizáciami mimo EÚ,“ píšu autori v materiáli Moderné a úspešné Slovensko, ktorý zverejnilo ministerstvo financií. NAKA sa má prioritne zaoberať finančným vyšetrovaním, preverovaním pôvodu majetku, odhaľovaním a vyšetrovaním legalizácie príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti. Riešiť má aj nelegálne odčerpávanie peňazí poskytovaných z rôznych európskych alebo národných zdrojov.
NAKA má spolupracovať s výborom expertov na hodnotenie opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (MONEYVAL). Na základe spolupráce má zistiť, na aké účely sa takto získané a preprané finančné prostriedky používajú. Chce zistiť, či ide o financovanie terorizmu, drogovej trestnej činnosti, extrémizmu, financovanie skupín, ktoré narušujú chod demokratického zriadenia Slovenska alebo financovanie ďalšej závažnej trestnej činnosti. Spoluprácou tiež majú identifikovať prienik nadnárodného zločinu do štruktúr SR.
„Pre boj proti praniu špinavých peňazí je potrebné vytvoriť register bankových účtov, ktorý by zabezpečoval komunikáciu medzi finančnou spravodajskou jednotkou, orgánmi činnými v trestnom konaní, a prípadne finančným riaditeľstvom,“ uviedli autori materiálu s tým, že na register účtov sa majú vyčleniť dva milióny eur.
Vytvoriť sa má aj nová služba kriminalistickej techniky zahŕňajúca profesionálnu obhliadku miesta činu priemyselných havárií, ekologických a iných katastrof veľkého rozsahu. „Bude vykonávať zaisťovacie úkony pri kybernetických útokoch, zaisťovanie počítačov a analýzu dát, využívajúc digitálne stopy podľa trestného práva,“ píše sa v dokumente.
Podľa Fica ide len o ďalšie programové vyhlásenie vlády
Reformný dokument, ktorý má byť základom pre plán obnovy, je len ďalším programovým vyhlásením vlády. Nemá nič spoločné s tým, ako má vláda minúť v rokoch 2021 až 2023 peniaze z plánu obnovy, pričom v materiáli sa nachádzajú veci, ktoré nesúvisia s pandémiou. Vyhlásil to v pondelok na tlačovej konferencii predseda opozičného Smeru-SD Robert Fico.
Vláda podľa neho nemá konkrétnu predstavu o tom, ako chce v nasledujúcich rokoch minúť prostriedky z plánu obnovy. Fico za dôležitú považuje mimoriadnu schôdzu k plánu obnovy, ktorú inicioval Smer-SD. Bude sa konať v stredu (7. 10.) a malo by sa na nej prijať uznesenie, ktorým parlament žiada vládu o predloženie konkrétneho plánu opatrení na októbrovej schôdzi. „Bolo by veľmi dobré, keby ministri vystúpili 20. októbra na pôde národnej rady, lebo musí prebiehať aj sociálny a politický dialóg. Plus nehovoriac, že máme ďalšie návrhy, ktoré sme pripravili na kontrolnú činnosť národnej rady vo vzťahu k vláde,“ priblížil. Stanovisko k plánu obnovy, ktoré predložil Smer-SD, zároveň podľa neho nadobudlo záväznosť, keďže koalícia o tom odmietla rokovať.
Fico skonštatoval, že prvý základný cieľ, ktorý vláda oznamuje v reformnom dokumente, je, že sa ide všetko zdražovať. Poznamenal, že materiál sa zameriava aj na dôchodkové reformy, rieši napríklad tému domáceho násilia a obsahuje tiež všeobecné vyjadrenia o digitálnej a zelenej ekonomike. „Čo sa babke v noci prisnilo, to tu napísali,“ skonštatoval, pričom zdôraznil, že financie majú byť predovšetkým určené na nápravu škôd, ktoré spôsobila pandémia.
Dochádza tak podľa neho k ohrozeniu vyčerpania týchto zdrojov. Podotkol, že v roku 2021 je možné predfinancovanie projektov vo výške 10 %. „Čo chcú predfinancovať? Ako je možné, že nám nepovedia 4., 5. októbra, ako chcú míňať peniaze od 1. januára 2021?“ pýtal sa Fico. Podpredseda Smeru-SD Ladislav Kamenický sa zaujímal, prečo si vláda nezadefinuje konkrétne projekty pre plán obnovy. Dôležité sú podľa neho projekty, ktoré budú zabezpečovať hospodársky rast, ale aj pracovné miesta.
Fico priblížil, že on by v tomto prípade začal rokovať s predstaviteľmi slovenského priemyslu, ako im pomôcť, pokiaľ ide o inovácie a konkurencieschopnosť. Riešil by tiež, ako dostať peniaze medzi ľudí, napríklad formou rôznych podpôr. Ďalšou oblasťou by boli okamžité projekty, keď ide o zelenú a digitálnu ekonomiku. Venoval by sa tiež tomu, čo urobiť so športom a kultúrou.
Minister financií Eduard Heger (OĽANO) v pondelok na brífingu poukázal na to, že kritika prichádza od opozície, ktorá už mala šancu niečo pre Slovensko urobiť, ale nič neurobila. „Títo ľudia rozprávajú, že nemáme konkrétne riešenia, my tie konkrétne riešenia máme a máme odhodlanie ich zrealizovať. To je to, čo oni nikdy nemali,“ dodal.
Reformný plán počíta s novými nemocnicami aj navýšením počtu lekárov a sestier
Výstavba a rekonštrukcia nemocníc, ako aj rozsiahle dobudovanie zariadení sociálnych služieb i ďalších kapacít následnej starostlivosti, výrazné zvýšenie počtu všeobecných lekárov a sestier sú hlavnými strategickými politikami a iniciatívami v oblasti zdravia v dokumente Moderné a úspešné Slovensko, z ktorého sa má zostaviť plán obnovy. Hovorí aj o potrebe definovania nároku pacienta na zdravotnú starostlivosť. Náklady na opatrenia, ktoré sú už vyčíslené, sa odhadujú na takmer štyri miliardy eur.
Reformný plán poukazuje na zlú reguláciu slovenského systému zdravotného poistenia, kde chýba konkurenčná súťaž ako hlavná výhoda pluralitného systému. Zlepšiť to má definícia nároku pacienta na hradenú starostlivosť, zavedenie prehľadných čakacích zoznamov pre všetky bežné a dôležité výkony, ako aj pravidlá narábania so zdrojmi z poistenia, ktoré sa nepoužili na zdravotnú starostlivosť. Materiál pripomína, že pre chýbajúce pravidlá súkromné poisťovne v minulosti vyplatili svojim akcionárom 440 miliónov eur. V ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa materiálu chýba optimalizácia siete nemocníc na základe nároku pacienta, čo by zabezpečilo kvalitu starostlivosti a zefektívnilo procesy. Konštatuje, že mnohé sú zastarané s nevhodnou infraštruktúrou a medzi nemocnicami existujú výrazné rozdiely v kvalite poskytovanej starostlivosti. Neefektívnosť sa v nemocniciach sa má odrážať v nadmernom počte lôžok, pri dlhých hospitalizáciách a nižšej obsadenosti lôžok. Plán počíta s investíciami, ktoré je možné dokončiť do konca roka 2026, najmä s pripravenými projektmi výstavby troch a rekonštrukcie minimálne ďalších troch nemocníc.
Významnú medzeru v zaostávaní v primárnej zdravotnej starostlivosti je podľa reformného plánu potrebné uzatvoriť zvýšením počtu všeobecných lekárov o 600 s dôrazom na posilnenie ich kompetencií. Materiál reaguje aj na problém nedostatku zdravotných sestier, ktorý bude narastať. Hovorí o potrebe navýšenia ich počtu minimálne o 3600. Zároveň konštatuje, že ich platy vyjadrené ako násobok priemernej mzdy sú porovnateľné so zahraničím. Možnosti zvyšovania atraktívnosti ich práce sa preto majú hľadať aj v nefinančných aspektoch ako kompetencie či pracovné prostredie. Dokument upozorňuje aj na rýchle starnutie obyvateľstva a súvisiacu potrebu zlepšenia dostupnosti dlhodobej starostlivosti. Podľa neho je potrebné výrazne posilniť komunitnú a domácu zdravotnú a sociálnu starostlivosť, podporiť neformálnych opatrovateľov, ako aj kapacity v následnej zdravotnej starostlivosti. Podpora poskytovania zdravotnej starostlivosti v sociálnych službách má odbremeniť drahšie zdravotnícke zariadenia.
Investičný plán počíta so zariadeniami rôzneho typu, napríklad: 1700 miest v zariadeniach pre seniorov, 2400 miest v špecializovaných zariadeniach, 2000 miest v nových a transformovaných zariadeniach podporovaného bývania, nové kapacity denných stacionárov a iných komunitných zariadení dlhodobej zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Materiál poukazuje aj na potrebu reformy akútnej zdravotnej starostlivosti, kde by sa malo investovať do telemedicínskych služieb a dobudovanie kapacity operačného strediska. Rovnako podčiarkuje nevyhnutnosť reformy starostlivosti o duševné zdravie, ktorá je na Slovensku zastaraná, ako aj reformu prevencie a podpory zdravia.
