CAMBRIDGE - Podľa nového výskumu publikovaného v časopise GeoHealth mohlo mať neobvykle zlé počasie významný vplyv na počet obetí prvej svetovej vojny a pandémie španielskej chrípky v roku 1918. Prívalové dažde a klesajúce teploty totiž spôsobili straty ďalších životov. V čase súčasnej pandémie by sme sa z týchto zistení mohli poučiť.
Vďaka podrobnej analýze ľadového jadra vyťaženého zo švajčiarsko-talianskych Álp sa vedcom podarilo preskúmať klimatické vzorce v celej Európe medzi rokmi 1914 a 1919. Zistili, že sú spojené s prvou svetovou vojnou aj pandémiou španielskej chrípky. Neobvykle vlhké a studené podmienky mohli prispieť k tomu, že na bojisku umrelo viac ľudí. "Atmosférická cirkulácia sa zmenila, v dôsledku čoho bolo šesť rokov v celej Európe oveľa viac dažďov a oveľa chladnejšie počasie. V tomto konkrétnom prípade išlo o anomáliu, ktorá sa objavuje raz za sto rokov," vysvetľuje klimatológ Alexander More z Harvardskej univerzity.
Netvrdí, že to bola priamo príčina pandémie, ale určite to bol potenciálny spúšťač, ktorý ešte viac zhoršil už beztak nepríjemnú situáciu. Informácie o krutých podmienkach v zákopoch prvej svetovej vojny nie sú nijakou novinkou. Najnovšia štúdia však spája tieto podmienky s environmentálnymi modelmi, ktoré sa vyskytujú iba raz za storočie.
Stopy morskej soli zachytené v ľadovom jadre odhalili mimoriadne neobvyklé prílevy vzduchu v Atlantickom oceáne a s nimi spojené zrážky v zime roku 1915, 1916 a 1918. Experti celkovo predpokladajú, že počas prvej svetovej vojny zahynulo takmer desať miliónov vojenského personálu. Problémy ako "zákopová noha" a omrzliny sa zhoršovali v dôsledku vlhkých podmienok. Bažiny na bojisku zase nepomáhali raneným vojakom pri ich zotavovaní. Utopenie či zápal pľúc si vyžiadali ďalšie obete. "Zistili sme, že súvislosť medzi zvýšenými vlhkými a chladnejšími podmienkami a úmrtnosťou je obzvlášť silná od polovice roku 1917 do polovice roku 1918, a to od obdobia tretej bitky pri Yprese po prvú vlnu španielskej chrípky," uviedol archeológ Christopher Loveluck z Univerzity v Nottinghame.
Vedci ďalej naznačujú, že táto klimatická anomália mohla hrať veľkú úlohu pri vytváraní dokonalého prostredia pre šírenie kmeňa chrípky H1N1, ktorý mohol spustiť smrteľnejšiu druhú vlnu španielskej chrípky. Tá sa po skončení vojny ešte zintenzívnila. Pretože svet dnes opäť čelí pandémii a klimatickým anomáliám, ľudstvo by sa malo poučiť z dôsledkov týchto historických udalostí.
