MINSK - Bieloruské ministerstvo vnútra v pondelok oznámilo, že počas nedeľných protestných akcií bolo v krajine zadržaných 442 ľudí, z toho 266 v Minsku. Podľa polície vo väzbe zostáva 330 z nich, pretože čakajú na pojednávanie pred súdom. Informovala o tom agentúra AP.
Ministerstvo súčasne uviedlo, že protesty sa v nedeľu konali v 24 mestách Bieloruska a zhromaždilo sa na nich viac ako 20.000 ľudí, pričom v Minsku ich bolo 18.000. Ľudskoprávni aktivisti a nezávislé médiá však podľa portálu Meduza.io odhadujú, že ulicami Minska prešlo v nedeľu asi 100.000 ľudí. Protesty v Bielorusku sa začali 9. augusta - po tom, čo bol Lukašenko vyhlásený za víťaza prezidentských volieb. Opozícia, jej sympatizanti i mnoho európskych vlád sú presvedčení, že hlasovanie a sčítanie hlasov boli zmanipulované.
Bielorusi odvtedy každý deň organizujú rôzne druhy protestov - napr. vytvárajú ľudské reťaze, zvolávajú pochody, maľujú bielo-červeno-biele pruhy, ktoré sú farbami opozície, či organizujú susedské pikniky. Hlavné zhromaždenia sa konajú vždy v nedeľu v Minsku a na tie najväčšie prišlo až 200.000 ľudí.
Lukašenko, ktorý od nástupu do funkcie v roku 1994 vládne autoritársky, pričom potláča opozíciu a nezávislé médiá, odmietol návrhy na dialóg s opozíciou. Počas prvých troch dní protestov čelili demonštranti brutálnym zásahom policajných síl, ktoré na rozohnanie davov používali obušky i streľbu gumovými projektilmi. Došlo j zraneniam mnohých ľudí i obetiam na životoch.
Brutalita bieloruských bezpečnostných síl a neochota bieloruského vedenia vyvolali pobúrenie veľkej časti medzinárodného spoločenstva. Následne bieloruské vedenie prešlo k novej taktike - stíhaniu známych aktivistov a hromadnému zadržiavaniu. Mnoho členov Koordinačnej rady, ktorá bola vytvorená opozíciou s cieľom presadiť pokojné odovzdanie moci, bolo uväznených alebo donútených opustiť krajinu.
V reakcii na pokračujúce tvrdé zákroky polície zverejnili v sobotu podporovatelia opozície osobné údaje viac ako 1000 policajtov. "Nikto nezostane v anonymite, a to ani pod kuklou," uviedol proopozičný blog Nexta Live v aplikácii na zasielanie správ Telegram a sľuboval zverejnenie ďalších údajov, ak bude zatýkanie pokračovať. Medzičasom, ako poznamenala agentúra AP, polícia začala vyšetrovanie únik týchto osobných dát.
Sviatlana Cichanovská, hlavná Lukašenkova protivníčka v prezidentských voľbách, ktorá je po úteku z Bieloruska v emigrácii v Litve, opakovane odsúdila zásahy bieloruskej polície voči demonštrantom ako protizákonné. Vo vyhlásení, ktoré bolo zverejnené v pondelok, Cichanovská vyzvala políciu, aby sa zdržala "zločinu a nečestného konania voči svojim spoluobčanom, aj keď sú (k tomu) nútení" svojimi nadriadenými.
Apelovala na nich: "Buďte s bieloruským ľudom a ľudia nezabudnú, že ste boli na ich strane". Šéf bieloruskej ľudskoprávnej organizácie Viasna Ales Biaľacki pre agentúru AP uviedol, že lojalita bezpečnostných síl je pre "Lukašenka a jeho schopnosť zostať pri moci" kľúčová. Dodal, že rukami týchto ľudí sa v strede Európy uskutočňuje rozsiahla politická represia.
Kalesnikavová a ďalší známi aktivisti opozície zostávajú vo väzbe
lenka predsedníctva bieloruskej opozičnej Koordinačnej rady Maryja Kalesnikavová a jej právnik Iľja Salej zostávajú vo vyšetrovacej väzbe. Na neverejnom zasadnutí v Minsku o tom v pondelok rozhodol príslušný súd, informoval spravodajský portál TUT.by. So žiadosťou o ich prepustenie na slobodu sa na súd obrátili ich obhajcovia.
Vo väzbe na základe rozhodnutia iného súdu zostáva aj ďalší zadržaný člen vedenia Koordinačnej rady, právnik Maxim Znak. TUT.by dodal, že zadržaní sa na zasadnutí súdu osobne nezúčastnili, sledovali ho prostredníctvom videokonferencie. V predsálí pojednávacej miestnosti, kde súd rozhodoval o Kalesnikavovej, na konečný verdikt čakal jej otec, ako aj diplomati viacerých členských štátov EÚ: Francúzska, Rakúska, Rumunska, delegácie EÚ, Británie, Lotyšska, Holandska a ďalších.
Kalesnikavová — výrazná osobnosť protivládnych protestov v Bielorusku — je zadržiavaná vo vyšetrovacej väzbe v Minsku ako osoba obvinená z výziev na uzurpáciu moci. Hrozí jej trest od dvoch do piatich rokov väzenia. Kalesnikavovú uniesli 7. septembra v centre Minska, odkiaľ ju neskôr mikrobusom previezli k hraniciam s Ukrajinou.
O tom, čo sa dialo na hraniciach, existujú protichodné správy: Kým bieloruské úrady tvrdia, že Kalesnikavová sa so svojimi dvoma kolegami pokúšala dostať na územie Ukrajiny, podľa proopozičných médií bola na bieloruskom území zadržaná po tom, ako roztrhla svoj pas, čím zmarila snahy prinútiť ju prekročiť hranice s Ukrajinou.
