LONDÝN - Vedci varujú, že pokiaľ bude ľudstvo naďalej pokračovať v ničení lesov, hrozí ďalšia pandémia. Na 30. septembra je v New Yorku naplánovaný samit OSN o biodiverzite na tému "Naliehavá činnosť v oblasti biodiverzity pre trvalo udržateľný rozvoj". Experti zvážia všetky riziká, ktoré s odlesňovaním súvisia.
Odlesňovanie a ničenie lesov je globálnym problémom. Vedci najnovšie varujú, že ak ľudia neprestanú s týmto ničením, čoskoro nastane ďalšia pandémia. Na septembrovom newyorskom samite vedci upozornia svetových vodcov najmä na riziká pre zdravie ľudí spôsobené odlesňovaním.
VIDEO Prehistorický les v Alabame ukrýva hotový poklad: Vedci hovoria o jedinečnom objave
Tieto riziká poskytnú jasný dôkaz o súvislosti medzi ničením životného prostredia a zvýšeným výskytom nových, smrteľných infekcií. „Pandémia COVID-19 zdôraznila dôležitosť vzťahu medzi ľuďmi a prírodou. Pripomíname, že keď ničíme a degradujeme biodiverzitu, narúšame sieť života a zvyšujeme riziko prenosu chorôb z divočiny na ľudí,“ píše sa na webovej stránke OSN.
Stránka ďalej odkazuje, že investícia do zdravia našej planéty je investíciou do našej vlastnej budúcnosti. Vedci na samite ďalej vysvetlia, ako faktory ako odlesňovanie, rozsiahla expanzia poľnohospodárstva, budovanie baní v odľahlých oblastiach a vykorisťovanie divých zvierat vedú k "dokonalej búrke" chorôb, ktoré môžu napádať ľudskú populáciu.
Súvislosť medzi odlesňovaním a pandémiami
Podľa vedcov za takmer tretinu všetkých objavujúcich sa infekcií môžu zmeny vo využívaní pôdy. Existuje predpoklad, že kvôli tomuto bude ľudstvo každý rok čeliť piatim alebo šiestim novým epidémiám. Súvislosť medzi odlesňovaním a pandémiami vedci skúmajú už dlho, no augustová štúdia konečne odhalila, prečo je to tak.
Táto štúdia publikovaná v časopise Nature zistila, že znižovaním biodiverzity, odlesňovaním a budovaním infraštruktúry zvyšujú ľudia pravdepodobnosť globálnych pandémií, ako je súčasná koronavírusová. Hrozbou sú najmä potkany či netopiere, ktorým sa darí aj napriek odlesňovaniu. Práve tieto živočíchy prenášajú škodlivé patogény, ktoré sú nebezpečné napríklad pre človeka.
Vedci analyzovali približne 6 800 ekologických spoločenstiev na šiestich kontinentoch. Zamerali sa predovšetkým na aspekty, ktoré spájajú trendy ľudského rozvoja a straty biodiverzity so závažnými epidémiami. „Varujeme pred tým už desaťročia. Nikto tomu nevenoval pozornosť,“ povedala Kate Jonesová, autorka štúdie a ekologická modelárka na University College London.
Súčasná pandémia expertov inšpirovala k tomu, aby sa opäť začali zaujímať o potenciálne riziká a venovali viac energie výskumu. V júli rôzni vedci a ekonómovia navrhli ustanoviť systém monitorovania voľne žijúcich živočíchov, obmedzovania ich migrácie a odlesňovania. Okrem toho chcú zastaviť obchod s mäsom divej zvery.
Program by údajne mohol každoročne stáť viac ako 20 miliárd dolárov. To je veľká suma peňazí, no ide o malú obetu v porovnaní s ekonomickými škodami spôsobenými pandémiami, ako je tá, ktorú momentálne prežívame.
