VARŠAVA - Poľský odbojár z druhej svetovej vojny Jan Karski sa v prestrojení dostával do miest, kde nacisti páchali tie najväčšie zverstvá. Mohol tak ako prvý poskytnúť britským a americkým úradom kompletné svedectvo o pomeroch vo varšavskom gete a vyhladzovacích táboroch. Jednal s najvyššími svetovými politikmi, jeho snaha ale zostala bez odozvy. Svet sa totiž zdráhal mu uveriť a nepodnikol nič na zastavenie holokaustu. Od smrti Karskeho uplynulo 13. júla dvadsať rokov.
Život Jana Karského by vystačil na niekoľko románov. Ako vojak poľskej armády sa dostal do sovietskeho i nemeckého zajatia, počas svojej misie bol niekoľkokrát zatknutý. Kvôli obavám, že pri mučení prezradí svoje tajomstvo, sa neúspešne pokúsil spáchať samovraždu. Po vojne sa usadil v Spojených štátoch a o jeho skutoch sa dlho nevedelo.
ROZHOVOR s mužom, ktorý prežil Pochod smrti: Drsné svedectvo nacizmu očami 11-ročného dieťaťa
Narodil sa ako Jan Kozielewski 24. júna 1914 v katolíckej rodine v Lodži. Jeho otec bol majiteľom malej továrne na výrobu koženého tovaru. Bol zbožným katolíkom a vyrastal v multikultúrnom prostredí, pretože veľkú časť obyvateľov Lodže vtedy tvorili Židia. K tolerancii k menšinám ho vychovávala jeho silno veriaca matka. Po maturite Jan študoval právo a diplomaciu na univerzite v Lyove a od roku 1935 pôsobil v diplomatických službách v Rumunsku, Nemecku, Švajčiarsku a Veľkej Británii. V auguste 1939 ho zastihol mobilizačný rozkaz a začal slúžiť v delostreleckom pluku. Kvôli rozdeleniu Poľska medzi Nemecko a Sovietsky zväz sa ocitol v sovietskom zajatí, ale podarilo sa mu utajiť dôstojnícku hodnosť a bol vymenený do nemeckého zajatia. Vyhol sa tak osudu tisícov poľských dôstojníkov, ktorých zmasakrovala stalinská NKVD v Katyni. Zo zajatia Karski utiekol a dostal sa do Varšavy, kde sa pripojil k hnutiu odporu. V januári 1940 ho poslali do Paríža, aby naviazal spojenie s exilovou vládou na čele s generálom Wladyslawom Sikorským. Do Paríža cestoval tri týždne cez Slovensko, Maďarsko, Juhosláviu a Taliansko. V máji toho istého roku sa do Paríža vydal opäť. Cestou bol ale v slovenských Tatrách po udaní zatknutý gestapom, ktorého ho kruto mučilo. Jan prišiel takmer o všetky zuby, svoju misiu a kolegov ale neprezradil. Nemci tak dôležitého väzňa previezli do nemocnice, odkiaľ s pomocou niekoľkých ľudí utiekol. Jeho pomocníkov za to popravili.
Karski sa vrátil do služby u veliteľstva Zemskej armády. V roku 1942 sa vydal na svoju najdôležitejšiu misiu. Cieľom bol Londýn, kde po páde Francúzska sídlila poľská exilová vláda. Jan mal informovať Sikorského a ďalších politikov o nacistických krutostiach v okupovanom Poľsku. Židia mu predtým sprostredkovali dve tajné návštevy varšavského geta. "Nemalo to nič spoločné s ľudským bytím, nikdy predtým som nič podobné nezažil," rozprával Karski v dokumente Šoa z roku 1977. V prestreojení za ukrajinského strážnika sa dostal aj do tranzitného tábora v meste Izbica Lubelska. Strastiplná cesta do Londýna viedla cez Francúzsko, Pyreneje, Španielsko a Gibraltár. Do Anglicka sa mu podarilo na mikrofilmoch dostať obšírnu správu o hnutí odporu v Poľsku a o holokauste Židov. Poľský minister zahraničných vecí Edward Raczynski tak mohol svetu poskytnúť jedno z prvých a najpresnejších svedectiev o holokauste. So svojou žiadosťou o pomoc Židom však Karski u britskej vlády aj napriek naliehaniu neuspel. Nevzdal sa ale a odletel do USA, kde sa v roku 1943 stretol dokonca s prezidentom Franklinom Roosveltom. Ani tu ale neuspel a svet tak nepodnikol žiadne akcie, ktoré by mohli zastaviť holokaust. Príznačný a častokrát zmieňovaný je v tejto súvislosti rozhovor, ktorý Jan viedol so sudcom Najvyššieho súdu USA Felixom Frankfurterom, mimochodom Židom. Ten si Karského v pokoji vypočul a potom mu povedal: "Mladý muž, ja vám neverím. Nehovorím, že klamete, ale neverím vám."
Po vojne Jan odišiel do Spojených štátov. Vyštudoval Georgetownskú univerzitu, kde prednášal. Jeho snaha zastaviť holokaust bola zabudnutá až do konca 70. rokov, kedy sa objavil v slávnom filme Clauda Lanzmanna Šoa. Pomohli k tomu jeho dovtedy neznáme knihy. Karski dostal množstvo ocenení vrátane titulu Spravodlivý medzi národmi.
