BRATISLAVA - Minulý štvrtok ráno sa podarilo niekoľkým fotografom v Európe zaznamenať kométu C/2020 F3 NEOWISE. Podľa astronómov existuje mimoriadne veľká šanca, že už o pár dní uvidíme najjasnejšiu kométu za ostatných trinásť rokov.
Kométa C/2020 F3 bola objavená kozmickým prehliadkovým systémom NEOWISE (Near-Earth Object Wide-field Infrared Survey Explorer) 27. marca 2020. Tento ďalekohľad, obiehajúci Zem po polárnej dráhe vo výške 490 kilometrov, hľadá už od roku 2011 tzv. malé telesá Slnečnej sústavy, predovšetkým asteroidy a trpaslíčie planéty. Objavil už ale aj slabé kométy a hviezdokopy. Bližšie skúmanie spomínanej kométy naznačilo, že by sme ju už čoskoro mohli uzrieť aj voľným okom. Medzi 22. a 28. júnom bola pozorovateľná v zornom poli koronagrafu družice SOHO a práve na základe toho dokázali hvezdári fotometricky určovať jasnosť kométy. Príslním preletela 3. júla, kedy dosiahla maximálnu jasnosť. Tú si udrží ďalší zhruba týždeň, po dobu ktorého trvania už bude viditeľná na rannej oblohe. Už teraz možno povedať, že ide o najjasnejšiu kométu od roku 2007, kedy zažiarila jasná vlasatica McNaught.
Kedy, kde a za akých podmienok kométu uvidíme?
Viditeľná je už od soboty 4. júla v skorých ranných hodinách nízko nad severovýchodným obzorom. V prvých dňoch nebudú podmienky na pozorovanie priaznivé; kométa bude splývať so svitaním, naviac počas svitu Mesiaca, ktorý v nedeľu dosiahol fázu splnu. Je potrebné nájsť miesto s perfektne odkrytým juhovýchodným obzorom, kde nezacláňajú domy, stromy ani kopce. Ideálne je teda zájsť do hôr. Od 9. júla sa ale majú podmienky radikálne zlepšovať. "Kométa bude cirkumpolárna (čiže nebude vôbec zapadať pod obzor) a bude viditeľná nízko nad severo-severozápadným obzorom od 22:30 hod. Postupne sa presunie na večernú oblohu do Veľkej medvedice (19. júl) a bude pozorovateľná vyššie a vyššie nad obzorom. Voľným okom by mohla byť viditeľná od prvej dekády augusta," uviedol astronóm Petr Horálek.
Perličkou budú nočné oblaky
Ako sa kométa bude posúvať naprieč severným obzorom, naskytne sa v období jej viditeľnosti tiež šanca na pozoruhodné kompozície s tzv. nočnými svietiacimi oblakmi. Táto jemná elektricky modrá oblačnosť sa zjavuje každoročne v priebehu súmrakov a svitaní v týždňoch okolo letného slnovratu. "Závoje" vo vrstve ľadovoých kryštálikov obaľujúcich meteorický prach približne 85 km nad Zemou nasvetľuje Slnko zdola, teda keď je samo pod obzorom. Vtedy to naozaj vyzerá tak, akokeby proti oblohe plnej hviezd žiarili jemné oblaky. Ich možný výskyt bude umocnený minimom slnečnej aktivity, ktorá prebieha práve v týchto rokoch.
