BRATISLAVA - Počet dní, ktoré Slováci trávia prevažne sa stenami svojich domov a bytov, sa zvyšuje. A koniec boja s koronavírusom je v nedohľadne. Mnohí teda utekajú do prírody. Na niektorých miestach však môžete naraziť na húfy ľudí, a keďže nie každý je zodpovedný, riziko šírenia nákazy je na svete. Poniektorí ale majú šťastie alebo dobre vedia, kam ísť, aby nestretli ani nohy. Ako prechádzky počas pandémie vníma analytik Juraj Mesík?
Odborníci upozorňujú, že v súčasnosti je dôležitá domáca izolácia, dodržiavanie odstupu od iných na verejnosti či časté umývanie rúk. No pravdou je, že prechádzku v lese nik nezakázal. Vybehli ste počas uplynulých dní na svoje obľúbené miesto v prírode a zistili ste, že sa hemží ľuďmi? Nuž, zatvorenie obchodných centier, kaviarní či iných podnikov, kín a mnohých ďalších miest, kde verejnosť trávila svoj voľný čas, si aj takto vyberá svoju daň.
Na malých výletoch, ktoré obohatia stereotyp, nie je nič zlé. Ak dodržiavate potrebné opatrenia. Že to tak nie je v každom prípade ste nám ukázali aj vy sami. Pozrite si snímky, ktoré nafotili naši čitatelia.
Okolie Bratislavy plné turistov
Prechádzka Horským parkom, Železnou studienkou či korčuľovanie na hrádzi... Práve v hlavnom meste a v jeho okolí smeruje do prírody na rovnaké obľúbené miesta veľa ľudí. Jedna z našich čitateliek zachytila víkendovú situáciu na bratislavskej Kolibe. Zhrozil ju pohľad na skupinku pravdepodobne zahraničných turistov, ktorí ignorovali nosenie rúšok a postávali vo väčšej skupinke.
Linda zo záhrady sledovala nával turistov, ktorí si krátili čas na Bobrej hrázdi v Kuchyni na Záhorí. Obrovské množstvo áut nebolo možné prehliadnuť.
Náš fotograf mapoval situáciu na hraniciach s Rakúskom. Zatiaľ čo na slovenskej strane hliadkovala neustále štátna aj mestská polícia, naši susedia mali v teréne rozmiestnených vojakov. Zásadný rozdiel však udieral do očí. Na slovenskej strane tvár ľudí zakrývali rúška. V Rakúsku podľa opisu nášho kolegu po celý čas nestretol nikoho s takouto ochranou. Nechránili sa ani už spomínaní vojaci.
Veronika relaxovala pri knihe na chalupe. Mať k dispozícii takéto miesto je v týchto dňoch skutočnou výhrou. No ako sama uviedla, v okolí sa pohybovalo veľmi veľa turistov. "Nik nemal rúško, pritom je to stále obytná zóna, kde žijú dôchodci," poznamenala smutne.
Niektorí nestreli takmer nikoho
Veľmi veľa z vás nám však poslalo aj snímky, ktoré síce zachytávajú pobyt v prírode, no treba uznať, že okolnosti sú odlišné. Či už išlo o šťastie, alebo títo čitatelia jednoducho vedia, že na "ich miesta" nezavíta ani noha, je nepodstatné.
"Cez krásne nedelné počasie sme sa rozhodli výjsť s partnerkou do prírody za obcou Bolešov," napísal Dami. Ľudí bolo podľa neho pomenej a keď aj niekoho stretli, všetci mali rúška.
Mamička Andrejka sa podelila o fotografiu svojich ratolestí. Aj ich tváričky zahaľovali farebné rúška. Čas si krátili pri Váhu. Na mieste boli len oni a "ich kačičky".
Ako to vníma odborník?
Téma výletov je počas pandémie v popredí. Bonzovať na niekoho, kto si dal na chvíľu dole rúško v lese a vy ste ho práve vtedy nafotili, nie je práve najšťastnejšie. No mnohých trápi pocit, že veľa ľudí je ľahostajných a berú momentálnu situáciu na ľahkú váhu. Aj prechádzky považujú za nebezpečné.
Iní zas argumentujú, že v prírode nie sú v uzavretom priestore a navôkol vo väčšine prípadov nie je nik. Aký je názor odborníka? Analytik Juraj Mesík sa vyjadril, že najmä nosenie rúšok na verejnosti je v tejto chvíli popri izolícii a držaní odstupu asi tá najdôležitejšia vec, ktorú môže každý z nás v boji proti epidémii urobiť.
"Má dve funkcie – chrániť ľudí v našom okolí a v menšej, ale nie zanedbateľnej miere, chrániť aj nás samých. V tejto chvíli nikto z nás nevie s istotou, či už nie je nakazený. COVID-19 má dlhú inkubačnú dobu a u pomerne veľkej časti prebieha bez príznakov. Alebo len s veľmi nevýraznými príznakmi. Ale každý nakazený človek – či navonok zdravý, alebo chorý – môže byť zdrojom infekcie pre iných ľudí," objasnil Mesík.
Dodal, že vírus môže byť u infikovaných ľudí obsiahnutý v kvapôčkach a aerosole, ktoré vydychujeme a vykašliavame. Infikované kvapôčky a aerosoly potom môžu vdýchnuť ľudia v našej blízkosti. "Rúško znižuje náš “dostrel” a tiež znižuje “dávku”, ktorú môže iný človek vdýchnuť. Na oboch veľmi záleží," vysvetlil a vyzdvihol, že práve nosením rúšok na verejnosti dávame našim spoluobčanom dôležitý podvedomý signál - "vnímam vás a vážim si váš život."
Jediná otázka, o ktorej sa dá podľa Mesíka debatovať je, či treba mať rúško, keď ste niekde v lese, ďaleko od iných ľudí. Odpoveď je podľa neho logická - pokiaľ máte dobre umyté ruky a pred vychádzkou ste sa nedotýkali žiadnych potenciálne kontaminovaných predmetov (napríklad kľučky, košíka v obchode), je zbytočné mať ho nasadené. "Majte ho ale poruke, ak by ste niekoho stretli a museli sa priblížiť," pripomenul analytik.
Mesík pritom spomenul aj vyhlásenia Svetovej zdravotníckej organizácie. Šéf núdzových operácií WHO Mike Ryan totiž v pondelok na tlačovej konferencii v Ženeve vyhlásil, že neexistuje dôkaz o tom, že by rúška na tvár nosené ľuďmi na verejnosti mali pozitívny vplyv v boji proti šíreniu nákazy nového koronavírusu. Analytik vyjadrenia považuje za dezinformácie.
Kto je Juraj Mesík?
Juraj Mesík vyštudoval Lekársku Fakultu Univerzity Komenského v Martine. Bol poslancom Federálneho zhromaždenia, neskôr pracoval na federálnom ministerstve životného prostredia. V rokoch 1993 až 2002 bol riaditeľom nadácie Ekopolis.
V rokoch 2003 až 2008 pracoval v Svetovej banke vo Washingtone. Po návrate na Slovensko pôsobí ako nezávislý špecialista na globálne trendy a riziká. O globálnych výzvach prednášal na Univerzite Komenského v Bratislave a na Palackého univerzite v Olomouci. Je autorom troch kníh, kniha Generácia apokalypsy, ktorú práve píše, je varovaním pred hrozbami blízkej budúcnosti, ktoré budú mať dopad na životy dnešných mladých ľudí. Ďalší rozhovor s Jurajom Mesíkom si môžete prečítať tu.
