LONDÝN - Amazonský dažďový prales označovaný za pľúca Zeme zmení pravdepodobne v priebehu niekoľkých desiatok rokov svoju podobu. Zhodli sa na tom vo svojej štúdii vedci z viacerých britských univerzít, ktorí publikovali svoje zistenia a hypotézy v časopise Nature Communications.
Podľa britských vedcov sa viaceré kľúčové ekosystémy našej planéty už čoskoro dostanú do tzv. bodu bez návratu. V dôsledku toho radikálne zmenia svoju podobu, čo bude mať obrovský vplyv na ďalšie fungovanie na našej planéte. Obzvlášť pritom poukazujú na Amazonský dažďový prales, ktorý je už v súčasnosti výrazne poznačený meniacou sa klímou a necitlivým zásahom miestnych farmárov. Podľa odborníkov je nastávajúca zmena neodvratná a túto lokalitu zasiahne už v priebehu najbližších päťdesiat rokov. Prales, ako ho poznáme dnes, vraj alarmujúcou rýchlosťou zmení svoju podobu a bude vyzerať ako savana, čiže vymizne väčšina stromov a nahradia ich trávnaté porasty a otvorený priestor.
"Nanešťastie, z výsledkov našej práce vyplýva, že ľudstvo sa musí pripraviť na zmeny oveľa skôr, ako očakávalo. Rýchle zmeny najväčších a najznámejších ekosystémov na svete oberú ľudstvo o mnohé benefity, ktoré im ešte teraz poskytujú, vrátane kyslíka a vody," uviedol Simon Willcock z Univerzity v Bangore. Zároveň poukazuje aj na nebezpečenstvo následkov požiarov v Austrálii.
Vedci sa domnievajú, že záchrana kľúčových ekosystémov by mohla v konečnom dôsledku napomôcť k udržateľnosti a záchrane života na Zemi. "Je to ďalší silný argument, aby sme sa vyhli degradácii ekosystémov na našej planéte. Je preto nevyhnutné sústrediť sa na zachovanie biodiverzity," upozorňuje Gregory Cooper z Univerzity v Londýne. Autori štúdie intuitívne vychádzali z toho, že veľké systémy sa zrútia pomalšie ako malé a budú potrebovať viac času na rozptýlenie následkov do veľkých vzdialeností. Vôbec však neočakávali, že veľké ekosystémy sa rozpadajú oveľa rýchlejšie a aj tie najväčšie pretrvajú pravdepodobne len niekoľko desaťročí.