Najvyššie pohoria Zeme predstavujú dôležitý skladovací priestor pre polovicu sladkej vody na planéte. Zmeny klímy a politické otrasy však môžu zapríčiniť katastrofu, ktorá postihne 1,9 miliardy ľudí. Vedci na základe nového výskumu zistili, že práve ložiská vzácnej sladkej vody sú kvôli globálnemu otepľovaniu najzraniteľnejšie.
Takmer dve miliardy ľudí na štyroch kontinentoch potrebujú sladkú vodu, ktorá pochádza z takzvaných "vodárenských veží", teda pohorí, kde sa po zime topí sneh a ľad. Tieto vodné veže sa nachádzajú v Himalájach, Alpách, Skalnatých horách či Andách a fungujú ako prírodná zásobáreň sladkej vody.
Nedávny výskum, ktorého výsledky boli zverejnené v časopise Nature, však dokázal, že vzácne rezervoáre sú v ohrození. Vedci skúmali 78 vodárenských veží, pričom povodie rieky Indus, napĺňané topením ľadu z pohorí Himaláje, Karakoram, Hindúkuš a Ladakh, je zo všetkých najvzácnejšia a zároveň najohrozenejšia. Počet ľudí priamo závislých od pitnej vody sa má do roku 2050 zvýšiť o 235 miliónov. Experti súčasne predpokladajú zvýšenie priemernej globálnej teploty o 1,9 stupňa, čo môže spôsobiť katastrofálne suchá a nestabilitu počasia.
"Ak je v zásade dopyt vyšší, ale jeho ponuka klesá, potom máme skutočný problém," poznamenal člen výskumného tímu a expert na geografiu a trvalo udržateľný rozvoj z Univerzity of St. Andrews Tobias Bolch. Ukázalo sa, že sneh a ľad vo vysokých horách sa topí rýchlejšie, ako ukazuje svetový priemer. Teploty v Himalájach sa zvýšili v priemere o 1,5 stupňa a k podobnému zvýšeniu došlo aj na Arktickom a Antarktickom polostrove.
Minulý rok bol druhým najteplejším v histórii meraní a klimatológovia sa právom obávajú, že vlny horúčav zasiahnu svet znova. Nebezpečenstvo nespočíva iba v strate zásob sladkej vody, ale tiež v prírodných katastrofách. Kvôli masívnemu topeniu ľadu hrozia smrtiace lavíny alebo povodne.
