BRATISLAVA – Parlamentné voľby sa blížia. Už o dva týždne Slováci rozhodnú o tom, ako si predstavujú budúcu vládu. Svoj názor čiastočne vyjadrili aj v prieskumoch, pre ktoré sa od dnešnej polnoci začína moratórium. Volebné preferencie strán posledný rok poriadne kolísali. Kým v júni minulého roka bola lídrom opozície koalícia PS/SPOLU, dnes je to hnutie OĽaNO Igora Matoviča, ktoré zaznamenalo za posledné dni najväčší nárast a dostalo sa na druhé miesto hneď za Smer. Súčasná koalícia by už vládu v terajšom zložení nezostavila. Pozrite sa na veľké porovnanie prieskumov.
Pred rokom bola situácia na politickej mape úplne iná. Smer bol podľa prieskumov stále na prvom mieste so ziskom okolo dvadsiatich percent a koalícia PS/SPOLU bola z druhého miesta pohodlným lídrom opozície. Po pár mesiacoch, niekoľkých škandáloch a kauzách je však situácia iná. Smer postupne klesá, lídrom opozície sa stal Igor Matovič, ktorého preferencie v poslednom prieskume stúpli o viac než štyri percentá a do parlamentu by sa nedostala ani Slovenská národná strana.
Jeden z posledných PRIESKUMOV pred voľbami je vonku! Prináša poriadne prekvapenia
Dnes je posledný deň, kedy je možné zverejniť prieskum verejnej mienky. Lídrov jednotlivých strán, ktoré sa budú uchádzať o dôveru voličov, čakajú predvolebné debaty, ktoré im môžu pomôcť alebo naopak uškodiť. Podľa politológa však môže nastať aj prekvapenie a nie je vylúčené, že vyhrá hnutie OĽaNO. Lídrom sa však môže stať aj niekto úplne iný.
Klesajúci trend Smeru
Najsilnejšia vládna strana Smer po vražde novinára a jeho priateľky musela spraviť vo vláde zmeny. Roberta Fica na poste premiéra nahradil Peter Pellegrini, Denisa Saková sa stala náhradníčkou Roberta Kaliňáka na poste šéfa rezortu vnútra a policajným prezidentom sa stal Milan Lučanský. Spolu s ďalšími kauzami ich preferencie klesali. Kým pred štyrmi rokmi získali vo voľbách 28 percent a prieskumy im odhadovali zisk v priemere okolo 35 percent, podľa posledného prieskumu agentúry Focus by ich volilo 17 percent ľudí. Vláda v súčasnej zostave už nevznikne a Smer tak bude mať podľa klesajúceho trendu problém.
Do vlády by potrebovali minimálne dve ďalšie strany. Už dlhšie sa špekuluje o tichej dohode medzi Smerom a Kotlebovou Ľudovou stranou Naše Slovensko. Špičky v Smere, vrátane šéfa strany a premiéra Petra Pellegriniho, odmietajú, že by sa s nimi spojili v potenciálnej koalícii. Ďalšou stranou, ktorá stojí na pomedzí súčasných koaličných a opozičných strán (vrátane mimoparlamentných) je hnutie Borisa Kollára Sme rodina, ktoré si drží stabilné preferencie okolo ôsmich percent. Most-Híd by za posledných rok neprekročil hranicu zvoliteľnosti ani v jednom prieskume. Béla Bugár odišiel z vedenia strany aj kvôli škandálu s Marianom Kočnerom, s ktorým sa rozprával na dovolenke v Maldivách. Lídrom Mosta-Híd je súčasný minister dopravy Árpád Érsek.
Jeden z posledných prieskumov, ktorý realizovala agentúra Focus:
SNS prvýkrát mimo parlamentu
Poslednou súčasnou vládnou stranou je SNS. Pred štyrmi rokmi im prieskumy odhadovali zisk okolo osem a pol percenta. O niečo vyšší výsledok získali aj reálne vo voľbách. Inak to nie je ani pred parlamentnými voľbami 2020. V prieskumoch má strana Andreja Danka okolo ôsmich percent, no aj jeho strana zaznamenala pokles. Po výsledkoch včerajšieho prieskumu by už neprekročili hranicu potrebnú na zvolenie do parlamentu. Ak by ich nezvolil dostatočný počet voličov, Smer by mal o to väčší problém. Zo stabilných ôsmich percent získali podľa Focusu takmer štyri a pol percenta.
Najväčší skokan prieskumov
Jednoznačne najväčším prekvapením je hnutie OĽaNO. Tí sa dlhé mesiace v prieskumoch držali na hranici siedmich percent. V posledných týždňoch však Igor Matovič spustil masívnu politickú kampaň. Útočí nielen na koaličné strany, ale aj na svojich opozičných partnerov. Pred pár dňami však pozval opozičných kolegov i lídrov mimoparlamentných k jednému stolu a zdá sa, že nateraz sa situácia aspoň trochu upokojí.
Jeho rétorika evidentné presvedčila dosť ľudí na to, aby sa vyšplhal na druhé miesto. V poslednom prieskume Focusu získal až o štyri percentá viac. Prvýkrát sa na druhom mieste so ziskom trinásť percent OĽaNO objavilo vo februárovom prieskume AKO.
SaS-ka padá, Sulík si z toho nič nerobí
V prieskumoch pred poslednými voľbami malo OĽaNO preferencie okolo šiestich percent a vo voľbách získali niečo vyše jedenásť percent. Podobný trend zaznamenali aj pri strane SaS. V prieskumoch mala Sulíkova strana len niečo vyše piatich percent a vo voľbách získali až dvanásť percent. Súčasné preferencie strany sa v posledných mesiacoch pohybujú takisto okolo piatich percent, aj keď pred rokom mali niečo vyše ôsmich. Za klesajúci trend zrejme môže rozkol, ktorý SaS-ka prekonala v lete. Líder SaS si z preferencií nič nerobí, ako príklad uvádza práve voľby pred štyrmi rokmi.
Niečo podobné zažila aj bývalá Sieť, no v negatívnom zmysle. Zatiaľ čo prieskumy ich favorizovali a preferencie sa pohybovali v priemere okolo trinástich percent, do parlamentu sa so ziskom 5,6 percenta ledva dostali. Následne ich líder Radoslav Procházka vstúpil do koalície so Smerom, popularita klesala a strana sa rozpadla. V strane pôsobil aj Miroslav Beblavý, ktorý z nej po uzavretí koalície so Smerom odišiel. V súčasnosti je jedným z lídrov koalície PS/SPOLU.
Z lídra opozície na hranicu zvoliteľnosti
Koalícia PS/SPOLU vznikla z dvoch strán – Progresívne Slovensko a SPOLU. Lídrom je Michal Truban a programovým lídrom sa po dohode stal Miroslav Beblavý. Síce mali na začiatku našliapnuté takmer na víťazstvo a ešte v júni minulého roka mali v preferenciách takmer šestnásť percent, v súčasnosti sa ich preferencie pohybujú okolo deviatich až desiatich percent a takisto zaznamenali klesajúci trend.
Koalícii zrejme najviac uškodil Trubanov drogový škandál. Užívanie drog najprv poprel, no neskôr sa rozhodol priznať, že v minulosti vyskúšal marihuanu aj LSD. Na to, aby sa dostali do parlamentu, potrebujú ako koalícia sedem percent. Vo februárovom prieskume agentúry AKO však spodná hranica intervalu preferencií dosiahla len 6 a pol percenta.
Nárast extrémizmu
Jednou z nových strán je aj strana Andrej Kisku Za ľudí, ktorá vznikla takmer okamžite po tom, čo Kiska skončil ako prezident. O jej vzniku sa však špekulovalo už dlhšie. V súčasnosti si takisto v preferenciách stabilne držia okolo desiať percent. KDH sa v minulých voľbách do parlamentu nedostalo, no momentálne to vyzerá, že v parlamente budú. V preferenciách majú v priemere sedem percent a spoločne s PS/SPOLU a stranou Za ľudí sú v súčasnosti mimoparlamentnými subjektmi, ktoré spolupracujú.
Najväčším prekvapením však bol nárast Kotlebovej ĽSNS, proti ktorej protestujú viaceré opozičné aj mimoparlamentné strany. Ich preferencie sa pohybujú stabilne okolo dvanástich percent. V posledných voľbách získali niečo vyše ôsmich percent. Jedine, čo sa menilo, je umiestnenie strany. V decembri boli prvýkrát na druhom mieste po klesaní preferencií PS/SPOLU. Z druhého miesta ich zosadil Igor Matovič.
Vo voľbách môže nastať prekvapenie
Podľa politológa Radoslava Štefančíka môže nastať vo voľbách prekvapenie ak by strany, ktoré sú pod hranicou zvoliteľnosti prekročili päťpercentné kvórum a naopak, ak by sa strany ako SaS a KDH, prípadne PS/SPOLU do parlamentu nedostali. „Víťazstvo OĽaNO by bolo jedno z prekvapení, pričom to vôbec nemusí byť nereálne,“ uviedol pre Topky politológ. Rastúci trend potvrdili aj agentúry na prieskum verejnej mienky. „A to ešte Matovič nepovedal posledné slovo,“ myslí si Štefančík.
V debatách sa ukáže veľa
V predvolebných diskusných reláciách, kde budú vedľa Matoviča stáť oveľa menej komunikačne vybavení súperi ako Truban alebo Kiska, môže svoj náskok podľa Štefančíka zveľadiť. Práve tie pomôžu voličovi zorientovať sa. „A určite nepochybujem o tom, že Matovič do volieb ešte vymyslí nejakú dobre pripravenú etudu.“ Nie je však vylúčené ani to, že po voľbách môže vyskočiť aj iný líder. „Napriek tomu, že sa na prvý pohľad zdá, že rozhodovať budú voliči buď o Pellegrinim, alebo Matovičovi, ešte je tu jedna pomerne veľká skupina nerozhodnutých a určite aj tých, ktorí svoje terajšie rozhodnutie ešte zmenia,“ konštatuje politológ.
Dramatická zmena však zrejme nenastane. „Existuje síce možnosť, že sa do volieb ešte zverejnení niečo z trezoru Mariana Kočnera, ale jeho obsah zrejme uškodí len Smeru. V spoločnosti cítiť, že ľudia sú na túto vládu naštvaní a ich stanovisko nezmení ani predvolebná korupcia, ktorej sme momentálne svedkami,“ dodal.
