MOSKVA - Ruský prezident Vladimir Putin svojim stredajším posolstvom o stave krajiny mnohých prekvapil. Niektorí ruskí komentátori a politológovia sa dokonca nebáli v tejto súvislosti hovoriť o šoku. Krátko po vystúpení hlavy štátu, v ktorom zazneli návrhy na viaceré ústavné zmeny, podal demisiu premiér Dmitrij Medvedev a s ním padla aj celá ruská vláda.
Ešte v stredu podvečer predstavil prezident v Štátnej dume kandidatúru šéfa Federálnej daňovej služby Ruska Michaila Mišustina na post nového predsedu vlády. A večer sa nechali poslanci počuť, že s návrhom budú súhlasiť. Kandidatúru posúdia vo štvrtok. Putin prišiel s ústavnými zmenami, ktoré radikálne menia systém štátnej moci. Napríklad navrhol, aby sa niektoré právomoci hlavy štátu presunuli na parlament a aby sa posilnilo postavenie premiéra. Po novom má predsedu vlády a ministrov potvrdzovať vo funkcii dolná komora parlamentu (Štátna duma). Neznamená to ale, že sa systém odkláňa od prezidentského, zostáva takým, len posilňuje kompetencie parlamentu.
Ruskí politológovia poukazujú na to, že prezident Putin si veľmi dobre uvedomil, že neurobiť nič nemožno. Spoločenské požiadavky boli podľa nich príliš veľké a zďaleka to nebola len veľmi nízka popularita premiéra Medvedeva. Preto sa Putin pokúša riešiť súčasne dve úlohy. Na jednej strane ukázať spoločnosti, že nijaká stagnácia v krajine nie je a že reformy napredujú. Na strane druhej je to snaha zabezpečiť si svoju politickú budúcnosť a novú mocenskú pozíciu.
Objavovali sa totiž úvahy, že Medvedev by sa mohol v roku 2024, keď sa - podľa jestvujúcej ústavy - skončí funkčné obdobie prezidentovi Putinovi, opäť vrátiť do Kremľa. Takýto scenár sa ale zdá teraz – po tom, čo mu Putin ponúkol miesto podpredsedu Rady bezpečnosti - veľmi málo pravdepodobný. Po stredajšom prejave komentátorov a politológov zaujímala najmä odpoveď na otázku, aká bude politická budúcnosť Vladimira Putina. Tí, ktorí by chceli počuť jednoznačnú odpoveď budú sklamaní, pretože pri hľadaní odpovede sa ponúka viacero variantov – text prezidentovho posolstva umožňuje robiť viacero záverov.
Jedným z nich je ten, že po posilnení právomoci parlamentu by sa mohol Putin stať jeho predsedom. Posilniť sa má rovnako aj úloha Štátnej rady Ruskej federácie. Tiež na čele tohto poradného orgánu vidia v budúcnosti niektorí politológovia terajšiu hlavu štátu. Putin hovorí o tom, že prezident Ruskej federácie by nemal zastávať tento post viac než dve funkčné obdobia. To môže naznačovať, že nemá v pláne uchádzať sa opäť o prezidentský úrad, čo by si vyžadovalo zmeny v terajšej ústave. O tomto variante sa taktiež veľa diskutovalo.
Jedno je ale isté. Putin je veľmi skúsený architekt súčasného ruského politického systému a určite sa pokúsi vytvoriť takú konštrukciu, ktorá bude fungovať s jeho účasťou. Aká však bude jeho úloha v nej, nie je v danej chvíli zrejmé.
Putin podpísal výnos o vzniku pracovnej skupiny, ktorá vypracuje zmeny v ústave
Ruský prezident Vladimir Putin podpísal výnos o založení pracovnej skupiny, ktorá sa bude venovať príprave návrhov na zmenu a doplnenie ústavy Ruskej federácie. Informovala o tom vo štvrtok agentúra Interfax s odvolaním sa na webovú stránku Kremľa. Členmi pracovnej skupiny sa majú stať verejne činní ľudia, poslanci Federálneho zhromaždenia, vedci, umelci či športovci - celkovo viac ako 70 ľudí.
Putin v stredu vo svojom príhovore pred Federálnym zhromaždením navrhol niekoľko zmien a doplnení ústavy, ktoré by zmenili mechanizmus formovania vlády v Rusku. Navrhol dať Štátnej dume právo schvaľovať kandidáta na post predsedu vlády. Dolná komora parlamentu podľa Putinových návrhov môže tiež získať právo odsúhlasovať kandidátov na posty podpredsedov vlády a ministrov a prezident ich nebude môcť odmietnuť.
Štátna duma teraz schvaľuje iba kandidáta na predsedu vlády, ktorého nominuje prezident. Premiér potom vymenúva svojich podpredsedov i a ministrov svojej vlády. Ruský prezident síce navrhol posilnenie právomocí parlamentu, ale vo svojom prejave súčasne vyjadril presvedčenie, že Rusko by malo zostať silnou prezidentskou republikou. Mal by preto mať právo odvolať predsedu vlády alebo ministrov v prípade straty dôvery alebo nesplnenia si povinností.
