ISTANBUL - Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan a jeho ruský náprotivok Vladimir Putin vyzvali v stredu bojujúce strany v Líbyi na uzavretie prímeria s platnosťou od "polnoci 12. januára". Urobili tak po stretnutí v Istanbule, kde mali prediskutovať ďalší rozvoj rusko-tureckej spolupráce a medzinárodné otázky vrátane situácie v Sýrii a Líbyi.
Výzvu prezidentov na prímerie tlmočili ministri zahraničných vecí Turecka a Ruska - Mevlüt Čavušoglu a Sergej Lavrov -, ktorí sa na stretnutí takisto zúčastnili, informovala tlačová agentúra AFP. V spoločnom vyhlásení následne lídri uviedli, že prímerie má byť "podporené nutnými opatreniami, prijatými pre stabilizovanie situácie v teréne". Turecko minulý týždeň vyslalo prvýkrát svojich vojakov do Líbye, aby pomohli brániť tamojšiu vládu so sídlom v Tripolise, ktorú podporuje OSN. Ankara tiež prišla s tvrdením, že sily podliehajúce protivníkovi tejto vlády, vplyvnému veliteľovi Chalífovi Haftarovi, podporuje aj približne 2500 ruských žoldnierov, čo však Moskva popiera.
"Trvalý mier a stabilitu v tejto krajine možno dosiahnuť jedine prostredníctvom Líbyjčanmi vedeného a Líbyjčanom vlastného politického procesu, založeného na úprimnom a inkluzívnom dialógu... Snaha o vojenské riešenie pokračujúceho konfliktu v Líbyi spôsobuje len ďalšie utrpenie a prehlbuje rozpory medzi Líbyjčanmi," citovala z vyhlásenia agentúra TASS. Erdogan s Putinom v Istanbule taktiež vyzvali na "zdržanlivosť" v stupňujúcej sa kríze medzi Iránom a Spojenými štátmi.
"Domnievame sa, že vzájomné útoky a používanie sily ktoroukoľvek stranou neprispievajú k nájdeniu riešenia zložitých problémov na Blízkom východe," uviedli podľa AFP v spoločnom vyhlásení napísanom po anglicky. "Vyjadrujeme naše odhodlanie deeskalovať existujúce napätie v tomto regióne a vyzývame všetky strany, aby konali zdržanlivo, ako aj so zdravým rozumom a dávali prednosť diplomacii," dodali prezidenti.
Pri stredajšom iránskom útoku zasiahli dve základne v Iraku približne dve desiatky rakiet. Iránska štátna televízia uviedla, že išlo o pomstu za smrť iránskeho generálmajora Kásema Solejmáního, ktorý prišiel o život minulý piatok pri americkom útoku neďaleko medzinárodného letiska v Bagdade. "Sme hlboko znepokojení stupňovaním napätia medzi Spojenými štátmi a Iránom, ako i jeho nepriaznivými dôsledkami pre Irak. Leteckú operáciu Spojených štátov, ktorej terčom bol... Solejmání a jeho sprievod, hodnotíme ako čin podrývajúci bezpečnosť a stabilitu v danom regióne," citovala ďalej TASS z vyhlásenia Erdogana s Putinom.
V súvislosti s vývojom v Sýrii prezidenti vyjadrili odhodlanie "dosiahnuť urovnanie sýrskej krízy vo všetkých jej aspektoch v súlade s dokumentmi prijatými v rámci astanského mierového procesu" a zároveň "bojovať proti terorizmu vo všetkých jeho formách a prejavoch v súlade s memorandami prijatými v septembri 2018 a októbri 2019".
Sýrska armáda s podporou Ruska v závere minulého roka zintenzívnila útoky na provinciu Idlib, ktorá je v Sýrii posledným významným územím pod kontrolou povstaleckých bojovníkov a džihádistov. V utorok Putin nečakane navštívil Damask, kde sa stretol so sýrskym náprotivkom Bašárom Asadom.
Erdogan a Putin mali v stredu v Istanbule rokovať "medzi štyrmi očami", podľa TASS sa však v prípade potreby mohli do rokovaní zapojiť aj príslušní ministri z delegácií oboch krajín. Stretnutie využili aj na spustenie plynovodu Turecký prúd, slúžiaceho na dodávky ruského plynu do Turecka a Európy cez Čierne more.
Nórsko prijme takmer 500 ľudí evakuovaných z Líbye
Nórsko súhlasilo s prijatím takmer 500 ľudí evakuovaných do Rwandy z líbyjských detenčných stredísk. Oznámil to v stredu rwandský minister zahraničných vecí Vincent Biruta. Rwanda, odkiaľ počas genocídy v roku 1994 utiekli viac než dva milióny obyvateľov, vlani v septembri podpísala s OSN dohodu, ktorej účelom je presídliť ľudí zadržaných v Líbyi na ich úteku do Európy, pripomína tlačová agentúra Reuters.
Migrantom evakuovaným do Rwandy bol udelený štatút žiadateľa o azyl, pričom Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) rozhodne, či ide o utečencov. "Nórsko odsúhlasilo, že prijme takmer 500 osôb, pričom Švédsko prijalo v decembri siedmich. Ďalší stále čakajú," uviedol Biruta na tlačovej konferencii v rwandskej metropole Kigali.
Európske úrady sa snažia uzavrieť trasu cez Stredozemné more, po ktorej v uplynulých rokoch prúdilo na starý svetadiel množstvo migrantov. Tisíce z nich pri tomto zúfalom pokuse prišli o život. Vlani, ešte pred podpísaním zmienenej dohody, OSN odhadla, že v líbyjských detenčných strediskách sa nachádza približne 4700 ľudí hľadajúcich útočisko. Niektoré z týchto centier prevádzkujú milície a sú na pozadí občianskej vojny obliehané.
Pašeráci ľudí zneužívajú rozvrat, ktorý sužuje Líbyu od roku 2011, keď bol zosadený dlhoročný diktátor Muammar Kaddáfí. Státisíce migrantov sa vydávajú na nebezpečnú cestu cez Stredozemné more, hoci táto štatistika od roku 2017 prudko klesla vďaka Európskou úniou podporovanej iniciatíve blokovať ich odjazd.
