Minister dopravy Arpád Ersék sa na Vianoce teší iba na svätý pokoj, relax a ničnerobenie. Podstatné je podľa neho to, aby doma zbytočne nezavadzal a tým pádom sa môže naplno venovať tomu, na čo sa teší zo všetkého najviac – dvom malým vnúčikom.
Tento rok pôvodne plánovali aj sánkovačku, ale ako hovorí: „Vyzerá to tak, že jedine na blate a to by mi asi doma neprešlo“.
Sánky sa moc nepredávajú
Na Vianočných trhoch v Šamoríne síce minister Ersék s vnukmi obzerali vystavené sánky, ale z kúpy nakoniec nič nebolo. Jarné počasie sánkovačke nepraje. „Naozaj je veľmi teplo a sneh tak skoro asi ani nepríde. Ale čo už – aspoň nebudú problémy na cestách“ nezaprie svoju funkciu ministra dopravy Arpád Ersék, ktorý ale inak počas Vianoc ohľadne svojej politickej funkcie zásadne vypína. „Viete – už som sa naučil, že dokonca aj počas Vianoc vám všelikto volá a píše a na konci je niečo také, že ešte to a to treba urobiť, alebo dorobiť. To odmietam – otravuje ma to. A nepáčia sa mi ani také tie sms-ky, kde rovnaká ide aj 200 ľuďom. Pre mňa má hodnotu, keď je to osobné“, hovorí Arpád Ersék.
S Tebou mně baví svět
Pre Erséka je počas predvianočného zhonu zásadné vyhýbať sa mu. Ale nie preto, že by nechcel pomôcť, ale preto, aby zbytočne nezavadzal. „Podstatné je nájsť si v dome miesto, kde neprekážam a nie je ma vidieť. Napadlo ma, že to je ako v tom filme S Tebou mě baví svět, kde pán Satinský vyhlásil pre deti súťaž, že koho celý deň neuvidí, ten dostane medialu“, smeje sa Ersék, ale dodáva, že samozrejme rybu obstaráva vždy on. Tam sa podľa neho jeho vianočné kompetencie začínajú aj končia.
Vianočné menu je krátke
U Ersékovcov nie sú na vianočnom stole žiadne zásadné prekvapenia. Rybacia polievka a kapor zo šalátom. Kapra niekedy kupuje, niekedy mu ho donesú šamorínsky rybári. „Kapor veľa urobí, lebo môže sa aj stať, že majú rôzne vône. Kapor musí byť kvalitný“, upozorňuje a dodáva, že rybacia polievka je tradičné tajomstvo manželky a robí sa tak v rodine odjakživa. „Nie sú to halászlé, ani klasický vývar, je to polievka povedzme že z rybacích drobkov. Tak asi“, hovorí. Koláče sú len orechové a makové. Žiadne iné „vychytávky“ nemajú a nerobia ani kapustnicu. Iba šošovicu na druhý deň.
Modlidba, sviečka, chlieb a nôž
Pred Vianočnou večerou sa už Ersékovcov vždy pomodlia a pod stromčekom nesmie okrem darčekov (najmä pre vnukov) chýbať nikdy chlieb a nôž, alebo nejaká oceľ. „Chlieb je základ, ale v našej rodine tam vždy bývala a býva aj oceľ, alebo nôž – je to symbolika, pretože ja som z mäsiarskej rodiny a to nás živilo, takže preto je to takto“, hovorí Arpád Ersék, ktorý ale nie je fanúšikom veľkých darov. S manželkou už veľmi dobre vedia, čo jedného a druhého poteší a nekupujú si zbytočné veci. Pre vnukov nakupuje manželka. Pre Erséka je veľmi dôležité, že počas každých Vianoc u nich horia sviečky, ako spomienka na tých, ktorí už pri stole nesedia. „Keď zapaľujeme tieto sviečky, tak to je najviac dojímavé“, dodáva.
Tepláky má zakázané
Pokiaľ sa ministrovi dopravy nechce ísť na polnočnú omšu na Vianoce, určite absolvuje minimálne rannú po Vianociach. Väčšinou ale obidve. Po rannej omši si ale obľúbené tepláky dať nemôže, pretože manželka by sa nahnevala a prichádzajú návštevy, čo je pre ministra ďalšia pekná vec na sviatkoch – debaty s rodinou a dobrými kamarátmi. To sa už podáva aj šošovica a zvyšky z Vianočnej večere ministra tiež potešia. Aj rozprávky a tradičné filmy. „Pozriem si popolušku, Sissi, aj Pretty Woman aj Mrázika, Pyšnú princeznú, aj S Tebou mě baví svět ... skrátka, to ma baví. Hrám sa vnukmi, ideme na prechádzku – úplne normálne veci“, vymenováva.
Dovolenku na Havaji by nechcel
Keď dôjde reč na darčeky, Ersék je veľmi konzervatívny. Nevie si predstaviť, že by dostal napríklad dovolenku na Havaji, alebo niečo podobné. U nich v rodine sa skrátka preferujú menšie pozornosti a veľké dary nebývajú zvykom. Veci nakupuje rýchlo, ale najprv o tom mimo obchodu dosť dlho premýšľa. „Potom vtrhnem do obchodu a rýchlo nakúpim čo chcem. V obchode už nikdy nad ničím nepremýšľam, to by som nezvládol“, hovorí a spomína, že viac tajností a taktizovania zažil pri Vianociach počas obdobia komunizmu. „Viete, keď sa náhodou niekomu pošťastilo a vycestoval na Západ, tak sme nakúpili napríklad voňavky, ktoré sa potom, aj pol roka ukrývali niekde po skriniach, aby bolo veľké prekvapenie. Dnes to už tak nie je“, dodáva na záver.
