BRATISLAVA – Nesloboda, oddanosť Sovietskemu zväzu, zákazy a príkazy, násilné rozdelenie rodín, nedostatok tovaru, korupcia, vyhrážky kriminálom. To bol socializmus do roku 1989. Jeho pád sa v Československu vzhľadom na udalosti v okolitých štátoch očakával, avšak ľudia znechutení dovtedajším režimom a jeho represáliami už strácali nádej.
V Nemecku padol 9. novembra 1989 Berlínsky múr, pôvodná hranica vojnovej koristi, ktorou si Spojenci rozdelili mesto i krajinu na východnú sovietsku časť a západnú americkú, francúzsku a britskú časť. Padol symbol totality. V Československu boli reakciou na túto udalosť demonštrácie, ktoré sa konali od 16. novembra v Bratislave a od 17. novembra 1989 v Prahe. Hoci sa uskutočnili pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva a 50. výročia nacistických razií na pražských vysokoškolských internátoch, ich účastníci demonštrovali slovne aj transparentmi proti komunizmu. Kruto proti nim zasiahli bezpečnostné zložky, a to sa už do demonštrácií zapojila široká verejnosť.
Symbolom revolúcie sa stalo štrnganie kľúčmi, čiapka jedného z predstaviteľov Verejnosti proti násiliu Jána Budaja, takzvaná budajka, prsty vztýčené do tvaru „V“ ako víťazstvo, ale aj slovo koridor, ktoré používal rečník na tribúne, herec Milan Kňažko, keď žiadal ľudí, aby v dave utvorili priechod pre sanitku. Na námestiach boli totiž desaťtisíce ľudí a stalo sa, že medzi nimi niekto od rozrušenia alebo vyčerpania odpadol. Panuje názor, že Nežná revolúcia bola u nás úspešná, pretože okolitý svet a najmä mocnosti mali v tom čase iné záujmy. V prvom rade Moskva, ktorá nám vždy diktovala, sa vtedy trápila s perestrojkou a hospodárskou stagnáciou, takže nezopakovala tankový scenár z roku 1968.
Dôvodov pádu režimov v Európe bolo viac. Napriek divadielku o úspechoch a výdobytkoch, ktoré hrali komunistické vlády, Východ zaostával za Západom a úmerne tomu rástli verejné prejavy nespokojnosti s režimom. Keď Moskva rezignovala na udržanie situácie vojenskou intervenciou, budúcnosť bola jasná.
Režim v Československu nemohol rátať s pomocou „zvonku“, spoľahnúť sa mohol len na vlastné sily. Príslušníci Ľudových milícií a Československej ľudovej armády z doteraz neznámych dôvodov nedostali príkaz zakročiť, a tak nenávidený režim padol.
Po veľkej demonštrácii v Prahe 17. novembra vznikli hnutia Verejnosť proti násiliu (na Slovensku) a Občanské fórum (v Česku). Počas novembra sa uskutčňovali mítingy so státisícovou účasťou. Vedenie KSČ aj KSS odstúpilo, ústavou garantované vedúce postavenie komunistickej strany bolo zrušené. V decembri vymenovali prvú federálnu i slovenskú vládu s prevahou nekomunistov. Za prezidenta bol zvolený Václav Havel. Panovala všeobecná eufória z dosiahnutého cieľa a úžas nad tým, že sa to zrazu podarilo aj nekrvavou cestou. Preto dostala revolúcia názov Nežná (v Česku Sametová). Jej tvorcovia však v nadšení zabudli na reálne ciele a veľmi rýchlo sa im moc vymkla z rúk.
Od roku 2001 je 17. november štátnym sviatkom – Dňom boja za slobodu a demokraciu.
