BRATISLAVA - Po Novembri 1989 dokázali niektorí dovtedy zarytí režimoví predstavitelia veľmi rýchlo prezliecť kabát a zostať v politike, akoby sa nič nestalo. Uviedol to politológ z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Ján Ruman pri príležitosti 30. výročia vzniku prvej slovenskej ponovembrovej vlády.
„Zdá sa, že vôľa zotrvať v úrade a politická kariéra boli silnejšie než osobné ideologické a hodnotové presvedčenie. Tak to bolo aj s ponovembrovými vládami. Nežná revolúcia vlastne ukázala, že ideologický pragmatizmus, ktorý začali po roku 1989 vyznávať mnohí bývalí komunistickí partajníci, bude súčasťou politickej scény ešte dlho,“ priblížil politológ.
Pri otázke, či aj v súčasnosti ovplyvňujú idey komunizmu slovenskú spoločnosť, Ruman odpovedal, že po 30 rokoch už väčšina režimových komunistov umrela alebo odišla do dôchodku. „Ideologický pragmatizmus politických predstaviteľov v krajine však pretrval. Aj dnes sa o mandát vo voľbách uchádzajú ľudia, ktorí predtým pôsobili vo viacerých politických stranách z rôznych politických spektier,“ vysvetlil politológ.
Samotná Komunistická strana Slovenska prešla podľa neho zásadnou ideologickou transformáciou. „Jej súčasná podoba sa dá len ťažko porovnávať s tou stranou, ktorá tu vládla pred rokom 1989, hoci odkaz ku komunizmu ako ,večnej idei' zostal,“ dodal Ruman.
Prvým slovenským ponovembrovým premiérom sa pred 30 rokmi stal Milan Čič
Prvá slovenská ponovembrová vláda, ktorá mala krajinu riadiť až do slobodných volieb, vznikla pred 30 rokmi 12. decembra 1989. Predsedom takzvanej Vlády národného porozumenia, ktorá existovala vyše pol roka, sa stal vtedajší slovenský minister spravodlivosti a člen Komunistickej strany Československa (KSČ) Milan Čič. O deň neskôr sa zároveň stal aj podpredsedom československej federálnej vlády.
Po páde totalitného systému v Československu v novembri 1989 sa vo vtedajšej federácii a obidvoch republikách mali uskutočniť prvé slobodné parlamentné voľby. Nová federálna Vláda národného porozumenia s premiérom Mariánom Čalfom (KSČ) vznikla 10. decembra 1989. V 21-člennej vláde bolo už len 10 členov komunistickej strany, čo vtedy mnohí považovali za úspech opozície, teda Občianskeho fóra (OF) a Verejnosti proti násiliu (VPN).
Slovenskú Vládu národného porozumenia tvorili vtedy nominanti komunistickej strany a Verejnosti proti násiliu. Hlavnou úlohou kabinetu pod vedením Milana Čiča bolo pripraviť slobodné parlamentné voľby. Predsedom Slovenskej národnej rady (SNR) sa už pred niekoľkými dňami 30. novembra 1989 stal komunistický funkcionár Rudolf Schuster.
Volebné miestnosti, v ktorých si občania po desaťročiach komunistickej diktatúry mohli opäť slobodne vyberať svojich volených zástupcov, sa na území vtedajšieho Československa otvorili v piatok 8. júna 1990 o 14:00 a zatvorili sa nasledujúci deň o 22:00. Vo voľbách sa rozhodovalo o novom zložení federálneho aj oboch národných parlamentov.
K hlasovacím urnám prišlo počas dvoch volebných dní 95,39 percenta voličov a po definitívnom zrátaní všetkých platných hlasov zvíťazila vo voľbách do Slovenskej národnej rady Verejnosť proti násiliu (VPN) so ziskom 29,35 percenta, ktorá potom spolu s ďalšími šiestimi stranami obsadila poslanecké kreslá v slovenskom parlamente.
Druhé skončilo Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) so ziskom 19,21 percenta a tretia Slovenská národná strana (SNS), ktorá získala 13,94 percenta. Nasledovala ich Komunistická strana Československa (KSČ) so ziskom 13,35 percenta, koalícia Spolužitie a Maďarské kresťanskodemokratické hnutie (Spolužitie/MKDH) s 8,66 percenta, Demokratická strana (DS) so ziskom 4,4 percenta a Strana zelených (SZ) získala 3,49 percenta. Ostatné strany kandidujúce vo voľbách sa do Slovenskej národnej rady nedostali.
Koalícia po voľbách
Po voľbách zostavila koalícia zložená z Verejnosti proti násiliu, Kresťanskodemokratického hnutia a Demokratickej strany novú vládu Slovenskej republiky, ktorá vystriedala Vládu národného porozumenia vedenú premiérom Milanom Čičom. Predsedom novej národnej vlády sa 27. júna 1990 stal nominant VPN Vladimír Mečiar.
Premiérom československej federálnej vlády sa znovu stal Marián Čalfa (od januára 1990 člen VPN). Milan Čič v júnových parlamentných voľbách 1990 kandidoval za hnutie VPN do vtedajšieho Federálneho zhromaždenia a po voľbách sa stal členom predsedníctva Snemovne národov a predsedom jej ústavnoprávneho výboru.
