Pygmalion, najúspešnejšia hra zakladateľa modernej anglickej drámy a nositeľa Nobelovej ceny za literatúru Bernarda Shawa, bude v piatok 8. novembra 2019 prvou činohernou premiérou jubilejnej 75. sezóny Štátneho divadla Košice. Po dvadsiatich rokoch sa do rodného mesta ako režisér vrátil Martin Čičvák, ktorého Pygmalion bude východniarsky.
Režisér Martin Čičvák svojho Pygmaliona preniesol do súčasnosti a na východ Slovenska. Profesor Higgins tentokrát dievča z košických ulíc Lízu odúča od východniarčiny, aby sa stala dámou hovoriacou ľúbivou slovenčinou. „V Shawovom origináli používa Liza Doolittlová jazyk anglickej veľmi spodnej sociálnej vrstvy, typický pre East London, teda pre londýnskych východniarov. Na druhej strane profesor Higgins používa jazyk, ktorému sa dnes hovorí „BBC English“. Je medzi nimi obrovský jazykový rozdiel. Už dávnejšie som si hovoril, že ak by som raz robil Pygmaliona, tak to urobím práve cez rozdiel medzi východniarčinou a slovenčinou,“ hovorí Čičvák, ktorý je aj autorom prekladu. „Za pomoci Milky Zimkovej a niekoľkých ľudí z ulice, ktorí tomu dávajú šťavu, sa nám podarilo pre postavu Lízy vytvoriť jeden krásny sexi jazyk, ktorý jej profesor Higgins berie a vracia ju do peknej írečitej martinskej slovenčiny,“ približuje Čičvák textovú stránku inscenácie.
Téma hry Pygmalion je podľa Čičváka aktuálna aj v súčasnosti. „Hra smeruje k základnej otázke, ktorú si Líza kladie, keď už pekne hovorí. Kto vlastne som? A keď v rámci celoeurópskeho priestoru dáme tomu celému politikum, tak ide vlastne o hľadanie identity, možno aj národnej, ktoré je v súčasnosti v tejto našej obrovskej únii aktuálnou témou. A možno aj týmto spracovaním Pygmaliona by som chcel podporiť takúto diskusiu,“ zamýšľa sa Čičvák. Napriek tomu režisér zdôrazňuje, že divákov čaká komédia s využitím moderných technológii. „Jedno je dôležité, je to komédia, pod ktorou tečie to hlboké, o čom som hovoril. Človek je jazykom, aj kultúra existuje len tam, kde sa dá formulovať do jazyka. Keď sa niečo nedá preniesť do jazyka, tak akoby neexistovalo. Identita je jazyk, kultúra je jazyk. A tu, v tomto meste, je tých živých jazykov toľko, že sa Pygmalion podľa mňa dá so cťou preložiť aj inscenovať, tak aby bol zrozumiteľný,“ vysvetľuje Čičvák.
Lízu, dievča „chalanisko“ z košickej ulice, hrá v predstavení Táňa Poláková, Higginsa hosťujúci Marek Geišberg. Pozvanie do inscenácie prijala aj hosťujúca Anna Javorková, ktorá hrá postavu Higginsovej matky.
„Pred desiatimi rokmi som v jednom rakúskom mestečku videla My fair lady. Veľmi ma to oslovilo a hovorila som si, že postavu Lízy by som si niekedy rada „lízla“. A zrazu sa to stalo. Je to veľmi pekná postava a zaujímavá aj herecky. Môžem v nej ukázať širokú škálu farbičiek, prejsť celým vývojom od dievčaťa z ulice až po dámu. Hoci Líza má veľký problém prejsť z jazyka ulice k jazyku kultivovanému, u mňa to bolo naopak. Ako Táňa Poláková som mala problém dostať sa k jazyku z ulice. Ako herečka som zvyknutá rozprávať na javisku správne. Tu to bolo naopak, mala som rozprávať inak a ešte navyše si na mňa režisér ako na rodenú Oraváčku vymyslel východniarčinu,“ hovorí košická Líza Doolittlová. Ako priznala, najviac bojovala práve s východniarčinou a chodila na špeciálnu jazykovú prípravu do kaderníctva. „Musím priznať, že to pre mňa bola nočná mora a dosť som sa s tým trápila. A trápim sa doteraz. Ale mám dobrú učiteľku, kaderníčku Martinku, perfektnú živelnú babu, ku ktorej som chodila do jej salóna. A počas toho, kým ona robila svojim zákazníčkam natáčky na hlave, sme skúšali štýlom – ona mi hovorí, povedz to. Ja jej poviem a ona na to: Nie zle si to povedala,“ prezradila Poláková.
Realizačný tím novej komédie Pygmalion dopĺňajú autor scény a kostýmov Tom Ciller a autor hudby Peter Tóth, video projekcie obsluhuje Jakub Pišek. Okrem už spomínaných hercov uvidia diváci v ďalších postavách Milana Antola, Michala Soltésza, Henrieru Kecerovú, Adrianu Ballovú, Líviu Michalčík Dujavovú a Juraja Zetyáka.
- reklamná správa -
