BRATISLAVA - Za chybu generácie politikov, ktorí nastúpili v Československu k moci po takzvanej Nežnej revolúcii, označil niekdajší disident Ján Budaj nepotrestanie zločincov komunistického režimu. Budaj v rozhovore s ČTK tiež prirovnal protikomunistické mítingy v roku 1989, ktoré sám spoluorganizoval, k minuloročným protivládnym demonštráciám. Tie boli najmohutnejšie práve od roku 1989 a vyvolala ich vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice.
"Máme mnohé atribúty slobody, ale napríklad pri spravodlivosti november 1989 nesplnil to, čo splniť mal. Ani jeden zločinec bývalého režimu nebol v skutočnosti potrestaný," povedal šesťdesiatsedemročný Budaj, ktorý je v súčasnosti poslancom opozičného hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti.
"Keď hovorím o spravodlivosti, tak nie z dôvodu, že ako politický väzeň túžim po pomste. Bez otvoreného pomenovania viny nemožno dospieť k poznaniu celej pravdy o minulosti, ani k novej spoločenskej zmluve, v ktorej bude rozpoznané dobro od zla. Miesto právneho a demokratického štátu máme zatiaľ iba hybridný štát," povedal Budaj, ktorý počas komunizmu roky pracoval ako kurič.
Podľa Budaja si ponovembroví politici niektoré záležitosti spojené so zmenou režimu príliš uľahčili, a to vrátane otázky nastolenia spravodlivosti. "My dnes žijeme v krajine, kde nám mladí ľudia pripomínajú, že sme ani za tridsať rokov nevystúpili zo zóny, kde možno niekoho zabiť za to, že kritizuje mocných. Nevystúpili sme zo zóny, kde si zločinec drží v telefóne mená vplyvných ľudí a má takmer istotu, že ho ochránia," uviedol Budaj v reakcii na protivládne demonštrácie, ktoré po Kuciakovej vražde začali organizovať mladí občianski aktivisti.
Z objednávky Kuciakovej vraždy bol obžalovaný podnikateľ Marian Kočner, o ktorého kontroverzných aktivitách reportér písal. Po zverejnení prepisu komunikácie z Kočnerovho mobilu vyšlo v uplynulých mesiacoch najavo, že mal kontakty na politikov i predstaviteľov justície a že sa zrejme snažil prostredníctvom úplatkov ovplyvniť rozhodovanie súdov.
Budaj uviedol, že možno porovnať protikomunistické mítingy v roku 1989 s minuloročnými protivládnymi demonštráciami. "Mladí ľudia po tridsiatich rokoch zistili, že Zamatová revolúcia naplnila iba niektoré svoje body. Tie bolestnejšie ani plniť nezačala alebo začala a nedokončila. Nepotrestané zlo sa začalo vracať a vracia sa stále beštiálnejšie. Je našou historickou šancou a povinnosťou pomenovať - a pokiaľ to ide, tiež napraviť - chyby novembra 1989," povedal.
Počas Nežnej revolúcie stál Budaj pri vzniku hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN). Ako predseda VPN usiloval o pronárodnú a protikomunistickú orientáciu hnutia. V roku 1990 odstúpil z volebnej kandidátky, keď sa objavili informácie, že jeho meno je v zoznamoch spolupracovníkov komunistickej tajnej polície ŠtB. Spoluprácu s ŠtB Budaj poprel a postup ministerstva vnútra pri lustráciách VPN označil za intrigy federálnych politikov. Budajov zväzok z archívov zmizol, čo sa podľa Budaja nestalo v čase nezákonných skatácií, ale až po prvých slobodných voľbách po Nežnej revolúcii. Budajovo úsilie o vyšetrenie tejto krádeže bolo zatiaľ neúspešné.
