PRAHA - Pražské Václavské námestie bolo 28. októbra 1989 svedkom dvoch úplne odlišných udalostí - najprv tam zneli prejavy komunistických predstaviteľov a slávnostné prísahy vojakov, neskôr na rovnakom mieste policajné jednotky násilne rozháňali občanov protestujúcich proti režimu. Nepovolenej demonštrácie k 71. výročiu vzniku Československa sa vtedy zúčastnilo asi 3000 ľudí.
Udalostiam, ktoré v novembri 1989 v Československu zvrhli totalitný režim komunistickej strany, predchádzalo silnejúce napätie v spoločnosti a nárast opozičných aktivít. Na rozdiel od susedného Poľska a Maďarska sa však československí komunisti neodvážili otvoriť priestor pre dialóg a snažili sa udržať pri moci silou.
Ich pozícia pritom viditeľne slabla a opozícii sa darilo rozšíriť vplyv aj mimo disent, čo ukázali desaťtisíce podpisov pod manifestom Niekoľko viet. Otvoreným prejavom nesúhlasu s politikou komunistickej strany sa potom stávali demonštrácie, väčšinou spojené s niektorým výročím československých dejín.
Polícia tvrdo zasiahla
"Problematickým" dňom bol pre vládnuci režim i 28. október - výročie vzniku Československa. Už v roku 1988 bolo pred týmto dátumom preventívne zadržaných viac ako 50 popredných disidentov a proti demonštrantom v centre Prahy tvrdo zasahovala polícia.
Demonštráciu v roku 1989 zvolali nezávislé iniciatívy Charta 77, Hnutie za občiansku slobodu, Demokratická iniciatíva, Obroda a Nezávislé mierové združenia. Na Václavskom námestí, kde dopoludnia pochodovali vojaci a zneli ich prísahy, sa v popoludňajších hodinách zišli asi tri tisícky ľudí.
Policajné jednotky demonštrantov, ktorí okrem iného skandovali heslá "Slobodu", "Havel", "Charta", "Jakeš von", "Gestapo", "Nechceme kôl v plote...", tvrdo rozohnali a zadržali 359 účastníkov, z toho 18 cudzincov. V celách predbežného zadržania zostalo okolo 150 osôb, celkovo polícia kontrolovala viac ako tisícku ľudí.
V súvislosti s 28. októbrom sa polícia aktivizovala aj v regiónoch, kde na preventívne pohovory predvolala alebo predviedla zhruba 250 ľudí a takmer 200 osôb zadržala.
Oficiálne spravodajstvo ČTK potom hovorilo o "narušení pokoja, verejného poriadku a štátneho sviatku", o "provokatéroch zo zahraničia" a o "stupňovaní agresivity", ktorú museli zastaviť poriadkové sily pri použití "miernych prostriedkov". Podľa vtedajšej správy ČTK "na organizovanie rôznych podujatí vyzývali Charta 77 a ďalšie nelegálne skupiny prostredníctvom západných médií, najmä rozhlasových staníc Slobodná Európa a Hlas Ameriky". "Neraz vo svojich reláciách podnecovali k búrke a dôraznému vysloveniu požiadaviek k návratu do pomerov buržoáznej republiky," napísala ČTK 28. októbra 1989.
Červené barety
Medzi demonštrantmi v tom čase už operovali špeciálne vycvičení policajti z Odboru osobitného určenia (OZU), tzv. Červené barety. Kým policajti nosili uniformy, členovia OZU dlho pôsobili v civile a ich úlohou bolo napríklad vyvliecť z davu najaktívnejších demonštrantov.
Dokumenty Úradu dokumentácie a vyšetrovania zločinov komunizmu (ÚDV) ukazujú, že policajti z OZU neboli so svojou úlohou príliš spokojní a sťažovali sa na zlé riadenie. Práve po zásahu z 28. októbra 1989 vo svojej správe náčelník OZU Marko Salmoši navrhoval, aby do budúcnosti kvôli vyššiemu psychologickému efektu jeho muži nepracovali v utajení, ale mali uniformy, barety a ako výzbroj bielu gumovú tyč. Jeho želanie sa vzápätí splnilo a červené barety sa stali jedným z neslávne preslávených symbolov Zamatovej revolúcie.
Vývoj už komunisti nedokázali zvrátiť
Ďalšie veľké zhromaždenie, ktoré malo mať zásadný vplyv na vývoj v Československu, plánovala opozícia na Deň ľudských práv 10. decembra 1989. Udalosti však nabrali rýchly spád a koniec komunistického režimu začal už 17. novembra na Národnej triede, kde polícia rozohnala povolené pietne zhromaždenie k ucteniu pamiatky Jana Opletala, ktoré prerástlo v mohutnú demonštráciu požadujúcu politické reformy.
