ZEMPLÍN – Východoslovenský región Zemplín patrí medzi najviac ekologicky ohrozené územia Európy. Slovenskí vedci tam budú štyri roky monitorovať toxické látky. Ministerstvo životného prostredia dokonca neodporúča jesť ryby zo Zemplínskej šíravy, predovšetkým sumce a kapry.
Vedci z Parazitologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) v Košiciach začali s výskumom zameraným na zaťaženie životného prostredia na Zemplíne. Predmetom ich záujmu sú polychlórované bifenyly (PCB) a neesenciálne ťažké kovy, ktoré patria medzi najzávažnejšie znečisťovatele.
Predstavujú reálne riziko pre ľudské zdravie a ich skutočné množstvo rozptýlené v prostredí je často málo známe. Informoval o tom web Slovenskej akadémie vied (SAV). „Polychlórované bifenyly sa počas minulého režimu vyrábali nepretržite 25 rokov v chemickom závode Chemko Strážske. Po zastavení výroby zostali tony toxického odpadu nielen v areáli podniku, ale došlo k rozsiahlemu zamoreniu sedimentov v odpadovom kanáli, v rieke Laborec i v Zemplínskej šírave. Samozrejme, že sa dostali aj do rýb. Preto sa neodporúča konzumovať ryby zo Zemplínskej šíravy a južne od nej,“ povedal Mikuláš Oros, zodpovedný riešiteľ projektu.
Pred rybami z tejto lokality varuje podľa Orosa aj Rybársky poriadok na rok 2019, ktorý vydalo ministerstvo životného prostredia. Nebezpečné kontaminanty sa podľa SAV do vodných tokov dostali zo závodu Chemko Strážske.
Čítajte aj: Z Draždiaka sa vynorila príšera: VIDEO Podľa Martiny má 2,5 metra!
Košickí parazitológovia už začali so zberom biologických materiálov, zatiaľ na riekach Latorica a Bodrog. Zaujímajú ich najmä ryby, parazity, sedimenty aj vodné rastliny. Odobrali prvé vzorky, ktoré už analyzujú v ústavných laboratóriách v Košiciach. Z rýb ich budú zaujímať predovšetkým sumce a kapry, ktoré sa dožívajú viac rokov. „V nich sa najviac kumulujú PCB látky a kovy,“ vysvetlil Oros.
Zemplín patrí medzi najviac ekologicky ohrozené územia Európy. Polychlórované bifenyly sa kumulujú a dlhodobo pretrvávajú vo všetkých zložkách ekosystému. „Naším cieľom je uskutočniť prvý komplexný monitoring polychlórovaných bifenylov a ortuti pomocou štandardných fyzikálnych a chemických metód, ako aj nepriamych indikačných postupov s využitím rýb a parazitických organizmov ako bioindikátorov. Zvláštnu pozornosť tiež budeme venovať sledovaniu priestorového rozšírenia PCB zlúčenín do priľahlých oblastí povodia Bodrogu,“ uviedol Oros.
Vodná nádrž Šírava a rieky Latorica, Laborec a Bodrog dodnes evidujú environmentálnu záťaž, uvádzajú odborníci. PCB a neesenciálne ťažké kovy sa kumulujú a dlhodobo pretrvávajú vo všetkých zložkách ekosystému. „Patria medzi najzávažnejšie kontaminanty v životnom prostredí a predstavujú reálne riziko pre ľudské zdravie,“ dodávajú vedci.
Komplexný monitoring a hodnotenie environmentálnych rizík výskytu polychlórovaných bifenylov a ortuti v oblasti Zemplína sa uskutoční rokoch 2019 až 2023. O výsledkoch výskumného projektu budú vedci informovať odbornú verejnosť, aj ľudí na kompetentných miestach.
