BRATISLAVA – Keď sa maďarský prezident László Sólyom vybral v roku 2009 do Komárna, aby sa zúčastnil na slávnostnom odhalení sochy sv. Štefana, prišiel iba do polovice mostu medzi maďarským Komáromom a slovenským Komárnom. Ministerstvo zahraničných vecí SR predstaviteľovi maďarského veľvyslanectva odovzdalo diplomatickú nótu, ktorou Sólyomovi odoprelo na celý deň vstup na slovenské územie.
V stredu 21. augusta uplynie desať rokov od diplomatického incidentu medzi Slovenskom a Maďarskom."Slovensko-maďarské vzťahy sa odvtedy zlepšili najmä vďaka výmene niektorých politických elít. Pretože na úrovni občanov napríklad na národnostne zmiešaných územiach neboli vzťahy medzi ľuďmi nikdy také napäté, ako to politici prezentovali," uviedol politológ Pavol Baboš, riaditeľ Centra pre medzinárodné a teritoriálne štúdiá na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Vydajte sa na dobrodružstvo s Pavlom Liškom a Honzom Révaiom.
Medzištátne vzťahy sú podľa Baboša dominantne tvorené tým, ako sa politické elity správajú. "V roku 2009 malo Slovensko vo vláde silne nacionalistické politické sily – Slovenskú národnú stranu pod vedením Jána Slotu a Hnutie za demokratické Slovensko na čele s Vladimírom Mečiarom. Odvtedy sa situácia zmenila. Aj dnes je SNS vo vláde, ale spoločne s maďarskou stranou Most-Híd. Navyše ju vedie predseda Andrej Danko, ktorý sa snaží kultivovať slovensko-maďarské vzťahy a aj s Bélom Bugárom vychádza dobre," vysvetlil Baboš.
Provokácia Maďarov
V Komárne sa 21. augusta 2009 konalo odhalenie sochy sv. Štefana. Vtedajšieho maďarského prezidenta Sólyoma na akciu pozval primátor Tibor Bastrnák. Slovenskí ústavní činitelia ju však označili za provokáciu. "Je to akýsi pokus oslavovať maďarskú štátnosť na suverénnom území SR," povedal vtedy premiér Robert Fico. Pripomenul, že mesto Komárno zakázalo umiestniť na svojom území súsošie sv. Cyrila a Metoda. "Na tom istom mieste ale teraz umožňuje postaviť sochu maďarského kráľa," dodal Fico.
V Komárne sa proti odhaleniu sochy chystali protestovať aj členovia Slovenskej pospolitosti na čele s Marianom Kotlebom. "Tak ako nemôžeme, a ani to neurobíme, lebo chceme mať dobré vzťahy, zabrániť pánovi prezidentovi, aby prekročil hranice medzi Maďarskom a Slovenskom, tak my nevieme zastaviť extrémistov zo Slovenskej pospolitosti, nevieme, čo urobia iné strany, ktoré určite prídu v piatok do Komárna," povedal 19. augusta premiér Fico. Vyhlásil, že ak počas Sólyomovej návštevy príde k akýmkoľvek nepokojom, "zodpovedný bude za to on sám".
Predsedníctvo strany Most-Híd označilo za poľutovaniahodné, že na odhalenie sochy nebol pozvaný žiadny predstaviteľ SR. Podľa strany Bélu Bugára však bolo nedôstojné, ak sa Fico snažil presunúť zodpovednosť za možné provokácie extrémistov zo Slovenskej pospolitosti na maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma. O zváženie cesty do Komárna požiadal Sólyoma prostredníctvom maďarského veľvyslanca na Slovensku Antala Heizera aj prezident SR Ivan Gašparovič.
Slovensko napokon formou diplomatickej nóty - na základe príslušných právnych predpisov Európskej únie a SR - odoprelo Sólyomovi vstup na slovenské územie počas celého dňa. "Ak prezident Maďarskej republiky napriek diplomatickej nóte absolvuje dnes návštevu Komárna, hrubo porušuje medzinárodné právo, zákony SR a suverenitu SR," zdôraznil Fico. Dodal však, že prípadné ignorovanie nóty Slovensko nebude trestať ani mocensky vynucovať.
Prvok, ktorý sa nedá vysvetliť
Maďarský prezident označil nótu za bezprecedentný krok vo vzťahu dvoch spojencov a prvok, ktorý sa nedá vysvetliť. Novinárom na moste medzi Komárnom a Komáromom povedal: "Som rád, že prichádzate z druhej strany mosta, kde práve teraz odhaľujú sochu sv. Štefana a mohli ste sa na vlastné oči presvedčiť, že neexistuje žiadne bezpečnostné riziko. Nezhromažďujú sa tam extrémisti, nikto sa tam nechystá biť druhého." László Sólyom sa v polovici mosta ešte na maďarskej strane obrátil a so sprievodom sa vrátil pešo do Komáromu.
"Momentov, ktoré zaťažujú slovensko-maďarské vzťahy je dnes určite menej. Pritom máme sporné otázky, ktoré by sa dali vytiahnuť, keby sa chcelo, ale evidentne to nie je súčasťou politiky. Mám na mysli napríklad nedávnu návštevu prezidentky Zuzany Čaputovej v Maďarsku. Počas nej mala niektoré kritické vyjadrenia, ktorých sa maďarskí politici mohli chytiť, ale našťastie sa nič také nestalo," doplnil politológ Baboš.
