BRATISLAVA -Dôvody poklesu volebných preferencií sú pri každej politickej strane odlišné, a preto neexistuje univerzálne riešenie, ktoré by sa dalo aplikovať vo všetkých prípadoch. Povedal to politológ z Katedry politológie FiF UK Bratislava Pavol Baboš.
V prípade vládnej strany Most-Híd je veľmi zjavný odliv slovenských voličov, ktorý podľa Baboša súvisí s tým, ako sa strana zachovala v súčasnej koalícii a tiež s odchodom výrazných tvárí, ako je Lucia Žitňanská a František Šebej. „Pre slovenských voličov Most-Híd už nie je najideálnejšou alternatívou," uviedol. Podľa neho sa spolupráca s SMK momentálne zdá byť ako strategický najlepšie riešenie na to, aby sa udržali v parlamente. „Aj keď kvôli nejakým personálnym animozitám to asi nie je jednoduché," podotkol Baboš.
Politológ si však vie predstaviť, že predseda Mosta-Híd Béla Bugár nebude lídrom volebnej kandidátky, čím by ustúpil v rokovaniach o spolupráci s SMK. „Béla Bugár dokonca komunikoval, že je ochotný vzdať sa predsedníctva, ak to pomôže strane. A všetko záleží od toho, aký ústupok by potom prišiel od SMK," dodal. Podľa neho bude hrať dôležitú úlohu aj to, či by dokázali voličom vysvetliť, prečo je nevyhnutné sa spojiť napriek tomu, že sa pred rokmi oddelili a medzi sebou súperili. „Musí to byť presvedčivé, aby dokázali voličov pritiahnuť. Myslím si, že sa to dá, ale ako, to je na nich," uzavrel Baboš.
Aktuálna pozícia strany Most-Híd ukazuje, že koalícia so Smerom a SNS sa obrátila proti Mostu-Híd. Uviedla to v reakcii hovorkyňa Bugárovej strany Klára Debnár. „Strana pred štyrmi rokmi išla do predvolebného boja s kvalitným a hlavne splniteľným programom, ktorý aj odborníkmi bol vyhodnotený ako jeden z najlepších. Svoje predstavy z programu s názvom Občianska vízia pretavila do Programového vyhlásenia vlády. Most-Híd ako člen vlády presadil opatrenia, ktoré reálne pomôžu tým, ktorí to najviac potrebujú, a to dôchodcom, mladým rodinám a rodinám s deťmi. O ďalších pozitívnych zmenách v prospech živnostníkov, ale aj o pozitívnych zmenách napríklad v rezortoch životného prostredia, spravodlivosti, dopravy a výstavby s našimi voličmi nekomunikujeme len počas kampane," uviedla a dodala, že strana má konkrétnu predstavu o tom, ako chce pomôcť ľuďom v menej rozvinutých a národnostne zmiešaných regiónoch. „Nenávisť voči súčasnej vládnej koalícii prebije aj naše výsledky a zatieni aj to, že naším pričinením sa niektoré zákony zjemnili," uzavrela Debnár.
Ako uviedol tlačový tajomník SMK Róbert Králik, SMK sa snaží o vytvorenie koalície strán, civilnej sféry a osobností, ktoré majú v ich komunite dostatočný kredit a potenciál, aby mohli Maďarov žijúcich na Slovensku a regióny južného Slovenska reprezentovať jednotne. „Aby hlasy našich voličov opäť neprepadli. Svoje terajšie preferencie pripisujeme všeobecnému odporu určitej časti spoločnosti, najmä mladšej generácie voči osobnostiam a politike klasických strán, ktoré sú na scéne už prakticky od demokratických začiatkov. Takou stranou je aj SMK," uviedol Králik s tým, že získať si naspäť priazeň bývalých voličov a sympatie nových si budú vedieť len s čestnými a dôveryhodnými politikmi na kandidačnej listine. Rovnako ich program musí byť podľa neho ozajstným riešením na ich najpálčivejšie problémy.
Pondelkové rokovanie strán Most-Híd a SMK neprinieslo odpoveď na otázku, či tieto strany pôjdu do parlamentných volieb spoločne. Počas rokovania diskutovali o 19 bodoch, zhodu nenašli na dvoch. SMK má problém s osobou predsedu Mosta-Híd Bélu Bugára, čo po skončení rokovania potvrdil podpredseda Mosta-Híd Ábel Ravasz. Podľa neho voliči oboch strán vnímajú, že voľby sú blízko a chcú vedieť, či strany zabojujú o ich hlasy zvlášť, alebo v koalícii. SMK bude ešte rokovať na vlastnej pôde, potom Most prerokuje poslednú ponuku SMK. „Chceli by sme to ukončiť ešte v auguste,“ prisľúbil Ravasz.
Podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý uskutočnila agentúra Focus v dňoch 13. až 19. augusta na vzorke 1 010 respondentov vo veku nad 18 rokov by sa do parlamentu nedostala vládna strana Most-Híd (4,3 %) ani SMK (3,5 %).
