BRATISLAVA - Takmer pred mesiacom si Filip Rybanič vypočul verdikt Krajského súdu, ktorý uznal, že je vinný. Koncom minulého týždňa však predseda senátu, ktorý o jeho osude rozhodoval na odvolacom súde, Peter Šamko, zverejnil na internete rozsudok v plnom znení. V takmer štyridsaťstranovom rozsudku senát skonštatoval, že zverejnenie síce bolo vo verejnom záujme, no Rybanič konal protiprávne. Konanie polície však súd označil za podvodné.
Celý rozsudok zverejnil Šamko na stránke pravnelisty.sk. „Rozhodnutie zverejňujeme pre neustály záujem verejnosti a médií o jeho znenie,“ napísal v úvodnej poznámke predseda senátu. Rozsudok má takmer štyridsať strán a posudzuje viaceré aspekty kauzy.
Čo sa vlastne stalo?
Rybanič si krátko pred ôsmou večer v prvý júnový deň roku 2016 v pobočke Tatra banky, kde v tom čase stále pracoval, no bol vo výpovednej lehote, pozrel účty viacerých osôb. V tom čase už začal pôsobiť ako poslanecký asistent Jozefa Rajtára. Okrem iného sa pozrel aj na účet Roberta Kaliňáka, vtedajšieho ministra vnútra, následkom čoho zistil, že Kaliňák mal na účte tri prijaté platby vo výške 260-tisíc od spoločnosti B.A.Haus Ladislava Bašternáka. Pozrel si aj účty Mariana Kočnera, Ladislava Bašternáka a Jána Počiatka. Informáciu neskôr posunul redaktorke Trendu. O niekoľko dní neskôr absolvoval niekoľkohodinový výsluch.
Polícia konala podvodne
Krajský súd však v rozsudku skonštatoval, že polícia konala v rozpore so zákonom. „KS sa stotožňuje s odvolaním obžalovaného v tom, že výpoveď obvineného vykonaná dňa 10. júna 2016 je nezákonným dôkazom, nakoľko spôsob konania polície voči v tom čase zjavne podozrivému Filipovi Rybaničovi je nutné označiť za rozporný,“ píše sa v uznesení s tým, že dôkaz získaný donútením alebo hrozbou takéhoto donútenia sa nesmie použiť v konaní a je absolútne neúčinný.
Podľa súdu totiž polícia disponovala kompletnou informáciou o tom, ako mal byť trestný čin spáchaný, už deň predtým, než Rybaniča priviedli na výsluch. Vedeli aj to, kto je hlavným (jediným) podozrivým. Tomu podriadili aj svoj ďalší postup - zabezpečili si príkaz na domovú prehliadku i prehliadku motorového vozidla. Rybanič dostal predvolanie o druhej poobede s tým, že výsluch sa koná o hodinu neskôr.
Nezákonný dôkaz
Problémom však bolo, že šlo o výsluch v procesnom postavení svedka. Výsluch odložili o hodinu. Napokon sa výsluch i so všetkými prehliadkami pretiahol až do druhého dňa približne do druhej ráno. „Postup polície, ktorá predvolala a fakticky aj predviedla Filipa Rybaniča na výsluch, ktorý sa mal vykonať v procesnom postavení svedka. A to aj napriek tomu, že v tom čase bol jediným podozrivým zo spáchania stíhaného skutku, je nutné označiť za evidentne nezákonný postup polície, ktorá účelovo obišla ustanovenia o zadržanom podozrivom,“ píše sa ďalej s tým, že tieto postupy polície sú neprijateľné a v rozpore so zákonom.
Prvý výsluch je teda nezákonným dôkazom. Rybanič bol v rukách polície viac ako osem hodín. Nikto nemôže by svedkom vo vlastnej trestnej veci. Táto výpoveď tak mala byť vyňatá z vyšetrovacieho spisu, čo sa neskôr aj stalo. Dôkazy, ktoré polícia získala počas výsluchu, však boli v súlade so zákonom, keďže mali na všetky prehliadky povolenie.
Politický motív
Napriek nezákonnosti prvého výsluchu má však Krajský súd za to, že Rybanič je vinný a skutok uvedený v rozsudku sa stal. Všetky dôkazy, ktoré mal súd k dispozícii, umožňujú spraviť logický záver, že to bol práve Rybanič, ktorý zneužil svoj status zamestnanca banky a bez akéhokoľvek dôvodu získal informácie týkajúce sa pohybov na bankovom účte Roberta Kaliňáka neoprávnene. „Následne tieto údaje odfotil, vytlačil na papier a poskytol ich redaktorke časopisu Trend na zverejnenie,“ uviedol KS v rozsudku s tým, že významné bolo aj zistenie, že v čase svojho konania bol vo výpovednej lehote, a zároveň pôsobil ako Rajtárov poslanecký asistent.
„Filip Rybanič konal s politickým motívom vyhovieť svojmu novému zamestnávateľovi a získať informácie proti vtedajšiemu ministrovi vnútra, pričom v čase svojho protiprávneho konania vedel, že mu nehrozí žiadna pracovnoprávna sankcia za jeho konanie (nešlo z hľadiska pracovnoprávneho o konanie rizikové pre obžalovaného), nakoľko už bol vo výpovednej dobe a mal aj iný pracovný pomer u poslanca NR SR,“ konštatuje senát v rozsudku. KS sa však stotožnil s odvolaním Rybaniča v tom, že bol skutok nedostatočne vymedzený, pretože z neho nebolo zrejmé, aké údaje klienta banky (Kaliňáka, pozn. red.) boli prezerané.
Rybanič nie je whistleblower
Rybanič v odvolaní namietal, že v jeho prípade šlo o whistleblowing, a preto by mu mala byť poskytnutá aj patričná ochrana. KS s tým však nesúhlasil, keďže neboli splnené základné podmienky toho, že je whistleblower, keďže pod touto činnosťou sa zväčša rozumie akt člena organizácie, ktorý oznamuje nelegálne, podozrivé či nemorálne praktiky svojho zamestnávateľa osobám alebo inštitúciám, ktoré by mohli efektívne zakročiť. „Pokiaľ aplikujeme tieto dve základné podmienky na obžalovaného Filipa Rybaniča, potom zistíme, že nespĺňa ani jednu z nich, preto ho v žiandom prípade nemožno označiť za whistleblowera.“
Z jeho strany teda nešlo o vykonávania pracovnej činnosti v banke, ale išlo o činnosť, ktorá prekračovala jeho pracovné kompetencie a bola zjavným porušením pracovnej zmluvy. „Zamestnanec - whistleblower si nevyberá možnosť hľadať alebo nájsť informáciu o protiprávnom alebo neetickom konaní svojho zamestnávateľa alebo jej člena. K takémuto odhodlaniu dochádza viac-menej náhodne pri výkone jeho pracovných povinností.“
Druhou podmienkou, ktorú podľa KS Rybanič nespĺňa, je fakt, že mu nehrozilo žiadne odvetné opatrenie zo strany zamestnávateľa, teda banky. „Nielen že obžalovaný nekonal pod hrozbou sankcií zo strany banky, ale jeho konanie vo výpovednej dobe naznačuje jeho politický motív zavďačiť sa svojmu novému zamestnávateľovi.“
Rybanič mohol podľa KS oznámenie vykonať aj anonymným spôsobom, no svoje zistenia neoznámil ani polícii. „A ak polícii nedôveroval, keďže podliehala ministrovi vnútra prostredníctvom prezidenta PZ, mohol svoje oznámenie smerovať prokuratúre.“ Prípad whistleblowingu KS ilustroval na troch prípadoch whistleblowerov v zahraničí. Vo všetkých prípadoch šlo o pracovníkov banky.
Je vo verejnom záujme vedieť o Kaliňákovým aktivitách
Rybanič sa v odvolaní bránil aj tým, že šlo v tomto prípade o verejný záujem. „Krajský súd pripúšťa, že je v záujme verejnosti, aby poznala informáciu o tom, že člen vlády mal opakované majetkové kontakty s obchodnou spoločnosťou, v menej ktorej konala osoba (Ladislav Bašternák, pozn. red.), ktorá bola v čase spáchania stíhaného trestného činu obžalovaným podozrivá zo spáchania hospodárskej trestnej činnosti. Vo verejnom záujme je teda to, aby verejnosť poznala takúto informáciu, to platí o to viac, ak člen vlády takéto kontakty pred zverejnením informácie popieral.“
Vo verejnom záujme však podľa rozsudku KS nie je to, akým spôsobom Rybanič túto informáciu získal a ako s ňou naložil. Celkom určite ďalej nie je vo verejom záujme, aby pracovníci banky pátrali či vyšetrovali bankové účty politikov, novinárov, kamarátov či kohokoľvek iného iba preto, že na nich niečo bude. „Podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné automaticky tvrdiť, že je vo verejnom záujme, aby bankové tajomstvo v prípade JUDr. Roberta Kaliňáka, či kohokoľvek iného, bolo prelomené tak, ako to urobil obžalovaný, t. j. prekročením svojich pracovných kompetencií,“ uviedol súd v rozsudku s tým, že je aj ďalej potrebné bojovať proti neobvyklým bankovým operáciám, ktoré v sebe ukrývajú legalizáciu príjmov získaných trestnou činnosťou, no musí to byť zákonným spôsobom.
Zaujatosť svedka
Rybanič ako obžalovaný spolu so svojím právnikom namietal v odvolaní aj spôsob výsluchu svedka, z ktorého vyvodili zaujatosť samosudkyne, ktorá prípad posudzovala na Okresnom súde, nakoľko pri kladení otázok už dopredu prezumpovala vinu obžalovaného. Svedok, ktorý vystupoval v mene Tatra banky, bol vypočutý na hlavnom pojednávaní, jeho výsluch vykonal prokurátor. Výsluch ďalej realizoval aj obhajca a otázky mu kládol aj sám Rybanič a následne samosudkyňa.
„Z uvedeného je zrejmé, že predmetný svedok bol na hlavnom pojednávaní vypočutý riadne kontradiktórnym spôsobom, a to procesnými stranami (...). Nič z postupu samosudkyne nenaznačuje jej možnú zaujatosť, pričom odvolací súd opakuje, že obžalovaný a ani pôvodný obhajca, ktorí boli pri vykonávaní výsluchu predmetného svedka, nenamietali spôsob vedenia výsluchu.“ KS dodal, že mnohé zásadné porušenia práva na obhajobu namietané v odvolaní sú v skutočnosti len odrazom vlastnej interpretácie zákonov zo strany Rybaniča a v menšine prípadov nedôslednosťou postupu OS.
Rybanič je vinný
Cena tejto získanej informácie preto automaticky neznamená beztrestnosť Rybaniča. Z jeho strany podľa KS nešlo o zvedavosť, ale o cielené konanie. „Došlo k naplneniu základnej skutkovej podstaty trestného činu ohrozovania obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva.“
- Okresný súd BA V. pôvodne odsúdil Rybaniča na tri roky s podmienečným odkladom na päť rokov a povinným probačným dohľadom, zákaz činnosti dostal na päť rokov
- zároveň sa musel ospravedlniť Robertovi Kaliňákovi
- Krajský súd v BA trest zmiernil a Rybanič dostal tri roky podmienečne s ročnou podmienkou a probačným dohľadom
- zákaz činnosti mu KS zmiernil na tri roky
- okrem toho musí vypracovať minimálne 30-stranovú vlastnú analýzu legislatívy regulujúcu oblasť bankového tajomstva a nakladania s osobnými údajmi v SR a odovzdať ju probačnému úradníkovi
- Robertovi Kaliňákovi sa nemusí ospravedlniť
