BRATISLAVA - Naša takmer 23-percentná účasť v eurovoľbách je rekordná, no stále malá aj vzhľadom na to, že sa Slováci označujú za proeurópskych. Vo volebnom štúdiu RTVS to uviedol analytik Radovan Geist z portálu euractiv.sk s tým, že do svedomia by si mali vstúpiť politické strany.
„Koalícia Progresívne Slovensko - Spolu bola jedna z mála strán, ktorá robila kampaň v teréne. Vedeli dostať k urnám viac svojich voličov," dodal analytik. Podľa politológa Jozefa Bátoru je vyššia účasť vo voľbách spôsobená tým, že ľudia pochopili, že Európska únia je v kríze a je ohrozená ako politický projekt. „Teraz sa ľudia aktivizovali a dokázali prísť k urnám," uviedol Bátora. Tvrdí, že koalícia Progresívne Slovensko - Spolu dokázala zvíťaziť, lebo majú viacerých odborníkov, ktorí sa venujú európskej politike. „Mali istú štrukturálnu výhodu. Potvrdili odbornú pripravenosť svojich kandidátov," dodal politológ.
Zastúpenie v Európskom parlamente bude mať šesť slovenských politických subjektov. Víťazom volieb sa stala koalícia Progresívne Slovensko - Spolu so ziskom 20,11 percenta. Na druhom mieste sa umiestnila strana Smer-SD (15,72 percenta). Nasledujú ĽSNS (12,07 percenta), KDH (9,69 percenta), SaS (9,62 percenta) a OĽaNO (5,25 percenta). „Pre Smer-SD je otázka už niekoľkých volieb, ako vedenie strany zareaguje na pokles voličov. Kampaň bola nevýrazná, sústredila sa na bilbordy a kandidáti sa nestretávali s voličmi. Monika Beňová sa snažila orientovať proeurópsky, no iní skôr mierili na euroskeptického voliča. Strana si tým poškodila," uviedol v štúdiu Geist.
Odborníci sa zhodli, že víťazom volieb je Ľudová strana Naše Slovensko. „ĽSNS rastie kontinuálne už niekoľko rokov, už od posledných eurovolieb. Rast potvrdila aj v národných parlamentných voľbách, Kotleba uhral relatívne dobrý výsledok v prezidentských voľbách," povedal Geist s tým, že ĽSNS si podľa neho v europarlamente ťažko získa nejakých spojencov.
Podľa Vašečku sú voľby úspechom proeurópskych strán a porážkou koaličných
V eurovoľbách zvíťazili proeurópske politické strany a prehrali tie koaličné.Uviedol to na margo výsledkov volieb do Európskeho parlamentu sociológ Michal Vašečka. Podľa jeho názoru môžu aktuálne čísla skomplikovať situáciu aj súčasnému prezidentovi Andrejovi Kiskovi a jeho avizovanej novovzniknutej strane. V eurovoľbách zvíťazila koalícia strán Progresívne Slovensko a Spolu - občianska demokracia, ktorú budú zastupovať štyria poslanci. Na druhom mieste skončila strana Smer-SD, pričom zvyšné koaličné strany Most-Híd a SNS svojich zástupcov v Európskom parlamente najbližších päť rokov mať nebudú. Vašečka vníma pozitívne aj zvolenie poslanca rómskeho pôvodu Petra Polláka, ktorého nominovalo hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO).
"Je to jednoznačne úspech proeurópskych strán a neúspech predovšetkým koaličných strán. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že Slovensko je proeurópska krajina, čo bude vnímané aj zo zahraničia. Dvaja poslanci za stranu Mariana Kotlebu budú určite prekvapením, ktoré však na druhej strane bude vyvážené rómskym poslancom. To je vec, ktorá bude citlivo a pozitívne vnímaná napríklad aj v Bruseli," povedal Vašečka. Podľa sociológa sa dajú vnímať negatívne aj výsledky parlamentnej opozície. "Parlamentná opozícia do značnej miery zlyhala tiež, v podstate jediná strana, u ktorej by som nehovoril o neúspechu je Sloboda a Solidarita, ktorá bude mať dvoch poslancov. V ich prípade ide skôr o neúspech z toho pohľadu, že nepotvrdili pozíciu lídra opozície, do ktorej sa tlačí koalícia strán Progresívne Slovensko a Spolu," dodal.
Vašečka sa domnieva, že aktuálne preferencie, respektíve rastúce čísla mimoparlamentných strán môžu sťažiť situáciu Andrejovi Kiskovi, ktorý sa chystá založiť po skončení mandátu prezidenta vlastnú politickú stranu. "Ak sa dlhé mesiace čakalo na politický subjekt Andreja Kisku, tak teraz to bude mať mimoriadne ťažké. Bude v podstate už iba partner do diskusie a nie líder a navyše je otázne, akých voličov by oslovil. Dá sa predpokladať, že časť liberálne orientovaných, ale aj kresťanských, čím by na druhej strane mohol ohroziť pozíciu rastúceho Kresťanskodemokratického hnutia," uzavrel Vašečka.
Kresiel europoslancov sa konkrétne ujmú za PS/Spolu Michal Šimečka, Michal Wiezik, Martin Hojsík a Vladimír Bilčík. Smer budú v EP zastupovať Monika Beňová, Miroslav Číž a Robert Hajšel. ĽSNS budú reprezentovať Milan Uhrík a Miroslav Radačovský. Za KDH do EP nastúpi Ivan Štefanec a po brexite aj Miriam Lexmann. Za SaS budú v europarlamente sedieť Lucia Ďuriš Nicholsonová a Eugen Jurzyca. Hnutie OĽaNO bude zastupovať Peter Pollák. Najviac preferenčných hlasov spomedzi všetkých zvolených europoslancov získala Monika Beňová, konkrétne 89 472.
