BRATISLAVA - Účasť v tohtoročných voľbách do Európskeho parlamentu (EP) v 28 štátoch Európskej únie (EÚ) dosiahla 50,5 percenta, čo je najviac za 20 rokov. Informoval o tom hovorca EP Jaume Duch Guillot s tým, že účasť bola o osem percentuálnych bodov vyššia ako v roku 2014.
Predbežné výsledky volieb naznačujú, že dlhodobo dominantné skupiny, Európska ľudová strana (EPP) a Socialisti a demokrati (S&D), prišli o väčšinu v parlamente na úkor protiimigračnej krajnej pravice a tiež Zelených.
Najnovšie predbežné výsledky prisudzujú EPP 180 kresiel, S&D 152, Aliancia liberálov a demokratov za Európu (ALDE) má 105, Zelení 67, Európski konzervatívci a reformisti 61, Skupina Európa národov a slobody 57, Skupina Európa slobody a priamej demokracie 54 a Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice - Severskej zelenej ľavice 38. Webstránka vysledky-volby.eu pritom uvádza, že aktuálny odhad vychádza už z údajov z 27 krajín.
Voľby do Európskeho parlamentu, v ktorých si voliči vyberali 751 zástupcov v europarlamente, sa konali od 23. do 26. mája. Svoje hlasy v nich mohlo odovzdať 426 miliónov oprávnených voličov z 28 štátov. Po odchode Veľkej Británie z EÚ, počet poslancov klesne na 705.
V Česku vyhralo ANO premiéra Babiša
Eurovoľby v Českej republike pravdepodobne vyhrala vládna strana ANO premiéra Andreja Babiša. Podľa údajov štatistického úradu získala 21,18% hlasov, a teda šesť kresiel z 21.
Druhá je ODS so 14,54 percentami a tretí skončili Piráti s 13,95 percentami. Najvýraznejšie protieurópska Sloboda a priama demokracia skončila piata s 9,1% a získala tak dva mandáty.
Voľby do Európskeho parlamentu, v ktorých si voliči vyberali 751 zástupcov v europarlamente, sa konali od 23. do 26. mája. Svoje hlasy v nich mohlo odovzdať 426 miliónov oprávnených voličov z 28 štátov. Po odchode Veľkej Británie z EÚ, počet poslancov klesne na 705.
Eurovoľby v Maďarsku vyhrala vládna strana Fidesz
Eurovoľby v Maďarsku vyhrala vládna strana Fidesz premiéra Viktora Orbána. Po spočítaní 99,9% hlasov získal 13 z 21 maďarských kresiel v Európskom parlamente. Demokratická koalícia expremiéra Ferenca Gyurcsánya by mala mať štyri kreslá a liberálne Hnutie Momentum dve. Jedno kreslo pritom získal aj extrémne pravicový Jobbik.
Účasť dosiahla niečo vyše 43%. Voľby do Európskeho parlamentu, v ktorých si voliči vyberali 751 zástupcov v europarlamente, sa konali od 23. do 26. mája. Svoje hlasy v nich mohlo odovzdať 426 miliónov oprávnených voličov z 28 štátov. Po odchode Veľkej Británie z EÚ, počet poslancov klesne na 705.
Eurovoľby v Španielsku sa skončili víťazstvom vládnych socialistov
Eurovoľby v Španielsku sa skončili veľkým víťazstvom úradujúceho premiéra Pedra Sáncheza. Jeho vládnuci socialisti s výrazným náskokom porazili opozičných konzervatívcov, informovala agentúra AFP. Po zrátaní vyše 85 odovzdaných hlasov, odovzdaných v nedeľňajších eurovoľbách, vedie Španielska socialistická robotnícka strana (PSOE) so ziskom takmer 33 percent hlasov.
Na druhom mieste je konzervatívna Ľudová strana s vyše 20 percentami, oznámila hovorkyňa vlády Isabel Celaaová. Vládni socialisti uspeli vo voľbách do EP aj v susednom Portugalsku. Podľa odhadov získala strana premiéra Antónia Costu približne 32,5 percenta hlasov. Stredopravú opozíciu podporilo 22,9 percenta voličov, píše agentúra AP.
V Slovinsku vyhrala protiimigračná strana expremiéra Janšu
Voľby do Európskeho parlamentu (EP) v Slovinsku vyhrala protiimigračná Slovinská demokratická strana (SDS) expremiéra Janeza Janšu. Nepodarilo sa jej však získať viac hlasov ako koalícii dvoch umiernených vládnych strán. S odvolaním sa na predbežné výsledky volieb, ktoré v nedeľu zverejnila slovinská volebná komisia, o tom informovala agentúra AP. Z predbežných výsledkov eurovolieb v Slovinsku vyplýva, že SDS, ktorá má podľa AP blízko k maďarskej vládnej strane Fidesz, zvíťazila so ziskom 26,5 percenta odovzdaných hlasov.
Na druhom mieste skončili Sociálni demokrati (SD) s 18,6 percentami, pričom strana premiéra Marjana Šarca - Kandidátka Marjana Šarca (LMŠ) - získala 15,6 percenta platných hlasov. Obe spomenuté strany spolu tvoria vládnu koalíciu. Opozičná konzervatívna strana Nové Slovinsko (N.Si) skončila s 11-percentnou podporou voličov štvrtá.
Ako pripomína AP, pravicovo populistická SDS vyhrala tiež minuloročné parlamentné voľby, avšak zostala mimo vlády po tom, ako sa na vytvorení vládnej koalície dohodli LMŠ a SD. V susednom Chorvátsku vyhráva v eurovoľbách podľa predbežných výsledkov zverejnených volebnou komisiou vládne Chorvátske demokratické spoločenstvo (HDZ) so ziskom 23,3 percenta hlasov.
Na druhom mieste sa umiestnila s 18,3 percentami opozičná Sociálnodemokratická strana (SDP), pričom v EP zasadne aj jeden reprezentant koalície menších euroskeptických strán, ktorá vo voľbách získala 8,2 percenta hlasov.
V Británii vyhrala Strana Brexitu
Protieurópska Strana brexitu (BP) vedie podľa predbežných výsledkov vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) v Británii so ziskom 31,5 percenta hlasov, zatiaľ čo vládnuci konzervatívci sa prepadli až na piate miesto. V nedeľu o tom informovala agentúra AFP. Po spočítaní desiatich percent odovzdaných hlasov sa na druhom mieste ocitli proeurópski Liberálni demokrati, za ktorými nasledujú hlavná opozičná strana labouristov a Zelená strana Anglicka a Walesu.
Až na piate miesto sa so ziskom 7,5 percenta hlasov prepadla Konzervatívna strana premiérky Theresy Mayovej po tom, ako nebola schopná zrealizovať odchod Británie z Európskej únie, píše AFP. Stranu brexitu založil bývalý líder Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) Nigel Farage.
Cyperčania vyšlú do europarlamentu prvého tureckého poslanca
Etnicky rozdelený ostrov Cyprus bude po prvý raz zastupovať v Európskom parlamente poslanec z tureckej menšiny. Informovala o tom agentúra AP. V nedeľňajších eurovoľbách Cyperčania volili šiestich poslancov. Rozhodli, že medzi mini bude aj Niyazi Kizilyürek, profesor z Cyperskej univerzity v Nikózii. Ide o prvého príslušníka tureckej menšiny, ktorého obyvatelia Cyperskej republiky vyšlú do EP od roku 2004, keď ich krajina vstúpila do EÚ.
Väčšinu obyvateľstva Cyperskej republiky tvoria etnickí Gréci. Príslušníci tureckej menšiny žijú prevažne v severnej časti ostrova, kde si vyhlásili vlastnú, medzinárodne neuznanú republiku. Niyazi Kizilyürek (59) kandidoval za hlavné opozičné zoskupenie, komunistickú stranu AKEL. Po svojom zvolení prisľúbil, že bude v europarlamente zastupovať všetkých Cyperčanov bez rozdielu národnosti.
Podľa lídra strany AKEL Andosa Kyprianua zvolenie Kizilyüreka vysiela dôrazný signál, že si obyvatelia Cypru želajú ukončenie desaťročia trvajúceho rozdelenia ostrova. Požadujú pritom, aby sa do snáh o ukončenie cyperského konfliktu výraznejšie zapojila aj EÚ, zdôraznil Kyprianu. V celkových výsledkoch eurovolieb skončila strana AKEL na druhom mieste so ziskom 27,5 percenta.
Zhruba o 1,5 percenta zaostala za konzervatívnou stranou Demokratické zhromaždenie, z ktorej vzišiel súčasný cyperský prezident Nikos Anastasiadis. Napriek predvolebným prieskumom sa do EP nedostala cyperská krajne pravicová strana ELAM, ktorej podpora sa však oproti predchádzajúcim voľbám zdvojnásobila na približne 8,2 percenta.
Holandský populista Wilders musí čakať na brexit
Sociálnodemokratická Strana práce (PvdA), ktorej členom je aj kandidát európskych socialistov na funkciu predsedu budúcej Európskej komisie Frans Timmermans, zvíťazila v Holandsku vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP). Získala 19 percent hlasov a v EP bude mať šesť z 26 europoslancov prináležiacich Holandsku, uviedla v noci na pondelok agentúra APA. Vládnuca Ľudová strana za slobodu a demokraciu (VVD) premiéra Marka Rutteho skončila druhá so ziskom 14,6 percenta hlasov a štyroch mandátov. Za ňou nasleduje Kresťanskodemokratická výzva (CDA), ktorej odovzdalo hlasy 12,1 percenta voličov (štyri mandáty).
Zelení získali 10,9 percenta hlasov a tri mandáty. Tesne za nimi sa s rovnakým počtom mandátov umiestnilo populistické Fórum za demokraciu (FvD), ktoré okrem iného presadzuje aj referendum o členstve Holandska v EÚ. Výrazné straty zaznamenala liberálnodemokratická strana D66, ktorá eurovoľby v roku 2014 vyhrala. Tentoraz získala len 7,1 percenta hlasov a prišla o dva zo svojich štyroch mandátov.
Pohromou boli tohtoročné voľby do EP pre pravicového populistu Geerta Wildersa, ktorého Strana slobody (PVV) pred piatimi rokmi dostala 13,2 percenta hlasov, no tentoraz sa prepadla na 3,5 percenta; aby získala jeden mandát, musí čakať na brexit. Po vystúpení Veľkej Británie z EÚ pripadnú Holandsku celkovo tri dodatočné mandáty.
O svoje dva mandáty v EP prišla aj Socialistická strana (SP). Do EP sa naopak dostala strana 50PLUS zastupujúca dôchodcov. Svoje mandáty obhájili Strana pre zvieratá (jeden) a Kresťanská únia (dva). Eurovoľby sa v Holandsku konali už vo štvrtok. Voličská účasť dosiahla 41,9 percenta a bola najvyššia za ostatných 30 rokov.
Oslabení nemeckí konzervatívci, prepad SPD a veľký nástup zelených
Strany tzv. Veľkej koalície v Nemecku — konzervatívny blok CDU/CSU a sociálni demokrati (SPD) — vyšli oslabené z tohtoročných volieb do Európskeho parlamentu (EP). Úspechom sa skončili pre zelených, ktorí sa prvýkrát v celoštátnych voľbách dostali na druhé miesto. Euroskeptická Alternatíva pre Nemecko (AfD) si vylepšila svoj výsledok z predchádzajúcich eurovolieb, sumarizovala v pondelok agentúra DPA.
Napriek stratám získali CDU a CSU v súčte 28,9 percenta hlasov (22,6 a 6,3) a s 29 mandátmi zostali najsilnejším zoskupením, v porovnaní s rokom 2014 je to však pokles voličskej podpory o 6,4 percenta, vyplýva z neoficiálnych konečných výsledkov. Úbytok voličov sa týka výhradne Kresťanskodemokratickej únie (CDU), sesterská Kresťanskosociálna únia (CSU) pôsobiaca iba v spolkovej krajine Bavorsko zaznamenala nárast podpory o jeden percentuálny bod.
Zelení sa so ziskom 20,5 percenta hlasov (2014: 10,7 percenta) a 21 mandátmi vyšvihli pred SPD, ktorá skončila až tretia, keď dostala iba 15,8 percenta hlasov (2014: 27,3 percenta). Sociálni demokrati pritom zaznamenali v nedeľu ďalší úder, keď utrpeli porážku aj v súbežných krajinských voľbách v Brémach, ktoré boli viac ako 70 rokov ich baštou. Tá teraz padla do rúk CDU.
AfD získala 11 percent hlasov (2014: 7,1 percenta), zaostala však za výsledkom z volieb do Spolkového snemu v roku 2017. Strana Ľavica dostala 5,5 percenta (2014: 7,4 percenta) a liberálna Slobodná demokratická strana (FDP) 5,4 percenta hlasov (2014: 3,4 percenta). Nemecko by malo v EP zastupovať celkom 13 strán, ktoré si rozdelia 96 mandátov.
Účasť voličov dosiahla 61,4 percenta (2014: 48,1 percenta) a je tretia najvyššia od prvých eurovolieb v roku 1979. Eurovoľby boli prvým vážnym testom pre novú šéfku CDU Annegret Krampovú-Karrenbauerovú od jej nástupu do funkcie vlani v decembri. Jej predchodkyňa, kancelárka Angela Merkelová, sa predvolebnej kampani z veľkej časti vyhýbala. Predsedníčka SPD Andrea Nahlesová označila volebný výsledok svojej strany za "bolestivý". Bývalý šéf SPD Sigmar Gabriel povedal, že teraz ide "o existenciu SPD ako politickej sily v Nemecku".
