BRATISLAVA - Ľudová strana Naše Slovensko dosiahla v eurovoľbách dobrý výsledok pre ňu, nie však pre našu krajinu. Do Európskeho parlamentu sme poslali najhorších fašistov v Európe. Vyjadril sa politológ Grigorij Mesežnikov. Reagoval tak na neoficiálne výsledky eurovolieb.
Sú známe prvé mená, ktoré by sa dostali do europarlamentu
Sledujte s nami ONLINE
Podľa predbežných a neoficiálnych výsledkov by totiž kotlebovci skončili tretí so ziskom asi 12 percent. „Nebudú súčasťou straníckych rodín. Sotva ich niekto k sebe zoberie. ĽSNS získala viac percent ako v prezidentských voľbách,“ skonštatoval Mesežnikov.
Výsledky eurovolieb podľa neho odrážajú aktuálne politické trendy v spoločnosti. Tvrdí, že koalícii Progresívne Slovensko - Spolu pomohlo to, že kandidátka PS bola zvolená za novú prezidentku. „Smer-SD nedokázal osloviť svojich voličov, aby vyhral voľby. Smer ako strana prehrala ďalšie voľby. Sme rodina nepomohla spolupráca so Salvinim, ani Le Penovou. Neuspela ani jedna maďarská strana, budú sa musieť zamyslieť nad svojím ďalším osudom. Výsledok OĽaNO odráža reálnu pozíciu strany. SaS si v Európskom parlamente polepší, aj keď v prieskumoch bola vyššie,“ zhodnotil neoficiálne výsledky eurovolieb Mesežnikov.
Mesežnikov podčiarkol, že volebná účasť je stále nízka. Odhaduje sa na 20 percent. „Môže nás to na jednej strane tešiť, že oproti minulým eurovoľbám je vyššia, no stále je to nízke číslo. Nie je to dobré vysvedčenie pre občanov Slovenska z hľadiska toho, ako vnímajú naše členstvo v EÚ. Nazval by som to ´euroslepotou´. Neuvedomujeme si dôležitosť nášho členstva v EÚ,“ dodal politológ.
Slosiarik: Väčší záujem o voľby je pozitívny
Je pozitívne, že voliči prejavili väčší záujem o voľby do Európskeho parlamentu ako v predchádzajúci rokoch. To uviedol riaditeľ agentúry Focus. "Snáď to čiastočne znamená, že nás zaujímajú aj veci, ktoré sa týkajú medzinárodného spoločenstva, ktorého sme integrálnou súčasťou, a nie sme len etnocentricky zameraní. Vyššia účasť je pravdepodobne aj výsledkom mobilizácie na účasť cez rôzne aktivity aj mimo politických strán," uviedol.
Dodal, že zjavne k vyššej účasti prispeli voliči na jednej strane proeurópskej koalície PS-Spolu, ktorí boli naozaj nadpriemerne mobilizovaní, ale na druhej strane aj protieurópskej ĽSNS. "Výsledky zároveň poukazujú na to, že zjednodušovanie vzťahov Slovenska a EÚ na vyhlásenia o návrate kompetencií z Bruselu na Slovensko ako jednoduchého riešenia krízy EÚ nemali taký silný mobilizačný efekt," dodal Slosiarik.
Baránek: Prekvapujúca je prehra Smeru
Voličská účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu je napriek nárastu stále nízka. Tak reagoval politický analytik Ján Baránek s tým, že voličská účasť 20,1 percenta už nie je tak prekvapivo nízka, ako tomu bolo pred piatimi rokmi, keď k volebným urnám prišlo 13,05 percenta voličov. „Zabrala mobilizačná kampaň politických strán, keď vyzývali voličov, aby išli voliť. Účasťou sa tak približujeme už aj k iným európskym krajinám," povedal. Baránek taktiež predpokladá, že k vyššej účasti pomohli hlavne mladší voliči, ktorí volili koalíciu PS-Spolu.
Výsledok, ktorý podľa predbežných neoficiálnych výsledkov dosiahla ĽSNS (12 percent) nie je podľa Baránka až takým veľkým prekvapením. „Rátali sme s tým. Skôr je prekvapujúca prehra Smeru-SD. Asi málokto čakal, že PS-Spolu dosiahne lepší výsledok ako Smer-SD," uviedol.
Pre strany SNS a Most-Híd, ktoré sa podľa neoficiálnych výsledkov do europarlamentu nedostanú, by mal byť tento výsledok na zamyslenie. „Strany si budú musieť výsledky volieb zanalyzovať, či to bolo zlou kampaňou, či to je nový trend," podotkol Baránek. Je presvedčený, že účasť 20,1 percenta sa nedá porovnávať s účasťou v parlamentných voľbách, a tak to nie je výsledok. „Ale je to veľká výstraha pre tieto strany," dodal. Zároveň treba počkať na oficiálne výsledky, aby bolo zrejmé, kto bol voliť, kto nebol a prečo.
Slovensko na chvoste
Účasť slovenských občanov na voľbách do Európskeho parlamentu je dlhodobo nízka. V prvých voľbách do EP v roku 2004 bola na Slovensku účasť 16,96 percenta. Na voľbách v roku 2009 sa zúčastnilo 19,64 percenta slovenských voličov. Doposiaľ najnižšia účasť na voľbách do EP bola na Slovensku v máji 2014, a to 13,05 percenta. Zároveň bola najnižšia spomedzi všetkých členských štátov EÚ. Podľa neoficiálnych výsledkov bola účasť na sobotných voľbách do EP 20,1 percenta.
