LONDÝN - Britská spisovateľka Jo Vigor-Mungovinová tvrdí, že sa jej podarilo nájsť miesto posledného odpočinku Josepha Merricka, ktorého si dejiny pamätajú ako "Slonieho muža". Jeho kostra je uložená v nemocnici Royal London Hospital, ale osud ďalších telesných pozostatkov bol až doteraz nejasný.
Po stopách Slonieho muža sa vydala autorka Jo Vigor-Mungovinová a teraz tvrdí, že jeho pozostatky sú uložené na londýnskom cintoríne City of London Cemetery vo štvrti Newham. Je presvedčená o tom, že muž, ktorý bol počas svojho života terčom posmeškov a nepochopenia, našiel večný odpočinok práve na tomto mieste.
Mungovinovú k tejto teórii vedie viacero súvislostí. "Pohreb bol 24. apríla 1890 a on zomrel 11. apríla. Podľa zdrojov skonal vo veku 28 rokov, ale v skutočnosti mal 27, lebo v dátume jeho narodenia bola uvedená chyba, čo potvrdil aj vyšetrovateľ," tvrdí.
Podľa Jo sa týmto uzatvorila nedopísaná kapitola života Merricka, ktorý svoju nelichotivú prezývku získal kvôli svojej telesnej anomálii. Tvárovú časť mal zdeformovanú kostným výrastkom na čele a neprimerane zhrubnutou kožou na zadnej časti hlavy. Hrubé kožné výrastky mu tiež zdeformovali pravú ruku, sedací sval a obidve nohy. "Dnes po týždňoch posielania e-mailov, výskumov a návštev na cintoríne City of London potvrdzujem, kde sa nachádza miesto posledného odpočinku Josepha Merricka. Jeho kosti slúžia lekárskym účelom a jeho pozostatky boli uložené práve tu," napísala Mungovinová na sociálnej sieti pod fotkou anonymného hrobového miesta.
Merrick sa narodil v Leicesteri v roku 1862. Ako trinásťročný ukončil základné vzdelanie, ale nedokázal si nájsť zamestnanie. Nakoniec sa teda rozhodol, že sa pridá k cirkusu a na svojej fyzickej deformite zarobí nejaké peniaze. Úbohého mladíka však okradol jeho nadriadený a nechal ho samého v Bruseli, odkiaľ sa mu s ťažkosťami podarilo dostať sa do Londýna. Tu sa ho v nemocnici Royal London Hospital ujal lekár Frederick Treves, kde Joseph zotrval až do konca svojho života.
Príčinou Merrickovej smrti bol zlomený väz, ktorý pravdepodobne nevydržal nápor jeho ťažkej hlavy, keď si skúšal ľahnúť. Už počas života sa lekári snažili zistiť príčinu jeho ochorenia, ale márne. Po smrti sa stala predmetom medicínskeoho skúmania najmä kostra, ktorá je až doteraz majetkom spomínanej nemocnice.
Sloní muž priťahuje pozornosť lekárov už celé generácie. Najpravdepodobnejšia bola teória, že trpel neurofibromatózou typu 1. V roku 1986 bolo jeho ochorenie spájané s Proteovým syndrómom, ktorý bol zadefinovaný až v roku 1976. Výsledky genetických testov vykonaných na Merrickových pozostatkoch však toto ochorenie jednoznačne nepotvrdili.
