HORNÍ LIDEČ – Tradičná česká zabíjačka sa nezaobíde bez fľaše domácej pálenky či slivovice. Jedna taká sa konala v druhej polovici tohtoročnej zimy v obci Horní Lideč v okrese Vsetín.
Pri príležitosti sa vzišli rodinní príslušníci, od vnúčat po prarodičov, i blízki priatelia. Porážku prasaťa usporadúvajú raz ročne, za to vo veľkolepom štýle. Reportérku Lidovky.cz krátko po pol siedmej ráno so smiechom privítala hostiteľka Renáta Ptáčková. Z ich dvora už stúpal dym.
Na platni sa ohrieval čaj, stôl sa prehýbal pod množstvom sladkého pečiva a maškŕt, v misách boli tri kilá cesnaku, dve kilá cibule a kopa korenín.
Antonín Ptáček, statný pán domu v čiapke tamojšieho hokejového klubu, už medzitým v klietke prevážal ošípanú, ktorej dali meno Mašík. „Má skoro 160 kíl a je z domáceho chovu,“ zahlásil po príchode na miesto.
Na dvore za domom začalo byť rušno. Zatiaľ čo muži prikurovali pod kotlom a chystali vriacu vodu, ostatní čakali na príchod rezníka. Keďže vonku mrzlo, fľaša 51-percentnej pálenky takmer nepretržite kolovala. Právo odmietnuť mali len vodiči.
Len čo dorazila kľúčová postava dňa, Jaromír Hudeček z Bohuslavíc nad Vláří, štamprlíky slivovice šli do jednej i druhej nohy. „Tak nech sa to podarí!“ veselili sa zúčastnení. Vyučený rezník s 25-ročnou praxou sa dal do práce. Vytiahol päť nožov, zvonce na štetiny, sekeru a pílku.
Vzal si do rúk jatočnú pištoľ na omráčenie, samotnému aktu asistovalo sedem mužov. „Dopadlo to dobre. Je to taká nepríjemná záležitosť, ale už je za nami,“ zhodnotil rezník počas toho, ako si vyzliekal zásteru. „Teraz sa sviňa sparí, potom sa posype kalafúnou, ktorá sa spečie a troma reťazami sa nahrubo oškrabe od štetín, zvoncami sa potom dočistí,“ dodal.
Ako vriaca voda na vzduchu chladla, všade bolo veľa pary. Ďalší štyria chlapi pomohli prasa zavesiť na skoro 4-metrovú trojnožku, aby Hudeček mohol pokračovať v práci. Krupón, masť, pečeň, pľúca, ľadviny, črevá... Jazyk je vraj po srdci to najlepšie mäso.
Do spracovania mäsa sa už zapojili i ostatní. Niekto ho umýval, iný krájal, ďalší mlel na mlynčeku. „Ja to mám rád, keď sa aj decká motajú okolo a predáva sa to potom ďalej. Je to súčasť života,“ povedal rezník.
Sestry Ptáčkové zatiaľ smažili praženicu s mozočkom na cibuli. „My z toho máme úžitok, oni zábavu. Niektorí aj bolehlav,“ povedala jedna z nich.
Na neskoré popoludnie, keď už sa v 100-litrovom kotle varilo mäso so zmesou korenia, na dvore zaznel hlas ako zvon. „Nezabudnime sa napiť, nezabudnime sa napiť. Po kalíšku, po kalíšku, po kalíšku dáme, potom si zaspievame,“ vyzval jeden z mužov. „Urob aj paštétu,“ prikázal hostiteľ rezníkovi. V práčke sa na 30 stupňoch prali črevá s cibuľou, aby sa potom naplnili zmesou na jaternice.
Z vývaru sa nakoniec spravila čierna polievka a zvyšok mäsa sa vyúdil. Výslužku si odniesol každý, kto priložil ruku k dielu.
