LONDÝN – George Beauchamp opustil palubu Titanicu a Lusitánie tesne predtým, ako sa potopili. Keď Titanic v roku 1912 narazil na ľadovec, znelo mu to ako „rachot hromu“. O tri roky prežil potopenie Lusitanie. „Mám dosť veľkých lodí,“ vyhlásil potom.
George Beauchamp je jediný človek, ktorý vyviazol živý z dvoch najhorších námorných katastrof 20. storočia. Prežil katastrofu Titanicu v roku 1912 a Lusitanie v roku 1915. Potom povedal svojim blízkym: „Mám dosť veľkých lodí – budem pracovať na menších.“
George sa narodil v Londýne a presťahoval sa do Hullu, kde strávil desať rokov prácou na rybárskych a iných lodiach. Oženil sa a mal aj deti, keď začal pracovať pre White Star Line. V Southamptone sa nalodil na Titanic, pre ktorý to bola prvá cesta. V tom čase mal George 42 rokov, ale klamal, že má 32, aby dostal miesto ako kurič. Pracoval v podpalubí, keď RMS (Loď Jej kráľovskej výsosti) Titanic zasiahol 14. apríla 1912 v Atlantickom oceáne ľadovec. Náhle počul „rachot ako hrom“ a čoskoro stál až do pása v morskej vode.
Neskôr ho predvolali, aby svedčil v britskom vyšetrovaní katastrofy. Dodnes jestvuje prepis jeho výpovede: „Cítil som strašný náraz a potom rachot ako hrom. Nariadili nám zatvoriť pumpy, lebo cez dosky sa už dnu liala voda. Vyliezli sme na únikový rebrík.” Poverili ho, aby pomáhal cestujúcim do záchranného člna číslo 13. „Išiel som na pravú stranu lode. Jednu nohu som mal na palube, druhú v záchrannom člne a pomáhal som ženám a deťom nastúpiť.” Napokon sa do člna dostal aj on.
„Mali sme problém odraziť čln od lode tak, aby doň nevnikla voda. Zaberali sme veslami ako šialení, aby sme sa dostali čo najďalej od víru, keď loď začala klesať. Videl som, ako sa loď ohýba ako luk, potom sa zlomila, kormu vystrčila nad hladinu a potom to už išlo. Burácala ako hrom, keď šla dole a počul som výkriky, keď sa potopila. Boli by sme sa vrátili po ďalších, ale boli sme plní.”
Záchranný čln číslo 13 s pasažiermi vytiahla na palubu RMS Carpathia, loď, ktorá napriek zlým podmienkam zachránila 705 ľudí z Titanicu. Beauchampova pravnučka Susan Nortonová hovorí, že je „hrdá na Georgea a úlohu, ktorú zohral pri záchrane životov mnohých cestujúcich na Titanicu“.
Napriek prežitým hrôzam Londýnčan George nezanevrel na more. Až teraz však jeho rodina zverejnila, že bol aj na palube RMS Lusitania, keď ju počas prvej svetovej vojny potopilo torpédo z nemeckej ponorky. Stalo sa to 7. mája 1915, keď Nemci bojovali s Britmi pri pobreží Írska. Potopenie Lusitanie, kedysi najrýchlejšej lode na svete, vyvolalo búrku protestov najmä v Spojených štátoch, keďže medzi 1 198 mŕtvymi bolo 128 Američanov.
To poskytlo Británii propagandistickú príležitosť a ovplyvnilo verejnú mienku v mnohých krajinách proti Nemecku. RMS Lusitania sa stala symbolom náborov mužov do vojny. Aj USA sa konečne zapojili do konfliktu, vstúpili do vojny o dva roky neskôr, v roku 1917.
Po návrate na súš sa George Beauchamp znovu oženil a dožil svoj život v Southamptone, kde zomrel v roku 1944 vo veku 72 rokov.
