PARÍŽ - Každoročný rebríček slobody tlače od medzinárodnej novinárskej organizácie Reportéri bez hraníc (RSF) ani tento rok pre Slovensko nevyzerá pozitívne. Vo štvrtok sa po jeho odhalení zistilo, že sme v rámci indexu novinárskej slobody klesli o ďalšie pozície.
RSF zároveň pripomenula, že v spoločnosti rastú nenávistné prejavy voči novinárom, ktoré rozdúchavajú populisti a autoritatívni lídri po celom svete, sa čoraz častejšie zvrhávajú do násilia. Informovala o tom agentúra AFP. Svetlejšie čísla tento rok nemá ani naša krajina. Slovenskej republike patrí v aktuálnom vydaní indexu 35. miesto, čo je pokles o osem miest oproti 27. priečke z minulého roka. V roku 2017 bolo Slovensko na 17 a v roku 2016 12 mieste.
RSF pri zverejnení tohtoročného globálneho indexu varovali, že počet krajín, v ktorých môžu novinári bezpečne pracovať, naďalej klesá. Nepriateľský postoj mnohých politikov voči médiám "podnecuje množiace sa násilné činy, ktoré medzi novinármi zvýšili úroveň strachu a rizika".
Z tohtoročného rebríčku je zrejmé, že sme s indexovou 23,58 klesli o osem miest oproti roku 2017, kedy sme dosahovali 17. miesto s indexom 15,51.
Výsledok z roku 2019 v rámci líderstva Nórska korešponduje s výsledkom v roku 2018, kedy sa táto krajina tiež s indentickým ziskom 7,82 umiestnila na vrchole rebríčka slobody novinárov podľa RSF.
Pokles nastal po vražde
Ako vyplýva z komentára zostavovateľov rebríčka k umiestneniu SR, po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka „znovuzískal odvahu a často útočí na médiá“ nielen bývalý premiér a predseda najsilnejšej vládnej strany Smer-SD Robert Fico, ale rovnako aj ďalší slovenskí politici. Reportéri bez hraníc v komentári pripomínajú, že vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka vo februári 2018 spustila na Slovensku nevídané politické zemetrasenie a otriasla medzinárodnou komunitou.
Následná vlna protestov prinútila rezignovať premiéra Fica a niekoľko jeho ministrov. V septembri 2018 polícia zadržala štyri osoby podozrivé z účasti na Kuciakovej vražde a v marci 2019 obvinili z jej objednávky podnikateľa Mariana K. Kuciakova vražda zároveň podľa autorov rebríčka „oživila otázky súvisiace s nevysvetlenými zmiznutiami dvoch žurnalistov, jedného v roku 2008 a druhého v roku 2015, a vrátila na stôl otázku bezpečnosti novinárov a ich zdrojov“.
V komentári k poklesu Slovenska v rebríčku slobody médií ďalej jeho autori upozorňujú na to, že „slovenské médiá, ktoré v minulosti vlastnili významné medzinárodné mediálne spoločnosti, sa v posledných rokoch dostali do rúk miestnych oligarchov, ktorých hlavné podnikateľské záujmy sa netýkajú novín“. Tvrdia, že ohrozená je i nezávislosť verejnoprávneho Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS).
Pripomínajú spor časti redaktorov s novým vedením, pre ktorý vlani odišla časť redakcie spravodajstva RTVS. „Smer-SD a SNS sa neustále snažia regulovať médiá a, najmä, obnoviť automatické právo na odpoveď ku kritickým článkom, ktoré mali politici do roku 2011,“ píšu Reportéri bez hraníc. Na záver komentár upozorňuje na to, že na Slovensku stále hrozí novinárom podľa Trestného zákona až osemročné väzenie za poškodzovanie mena a ohováranie a „politici to naďalej využívajú na šikanovanie novinárov a médií“.
Očakávali aj horšiu pozíciu
Pokles Slovenska v rebríčku slobody médií vo svete pre rok 2019 nie je podľa člena Medzinárodného tlačového inštitútu (IPI) a Tlačovo-digitálnej rady SR Pavla Múdreho prekvapením. Osobne očakával aj nižšiu pozíciu ako 35. miesto. Naše umiestnenie je však podľa Múdreho logické z pohľadu vyjadrení politikov na adresu médií inde v Európe, najmä v krajinách Visegrádskej štvorky.
Medzi krajinami V4 Slovensko s 35. pozíciou v rebríčku vedie. Česká republika je na 40. mieste, Poľsko na 59. a Maďarsko až na 87. mieste. „Zatiaľ môžeme relatívne slobodne písať,“ tvrdí Múdry. Zhoduje sa s kritikou Reportérov bez hraníc uvedenou v komentári k nášmu umiestneniu a dodáva, že verejnoprávne vysielanie na Slovensku sa vládne strany snažia ovplyvňovať dlhodobo.
Ohrozenie demokracie, novinári ako obetné baránky
"Ak politická debata skĺzne do atmosféry občianskej vojny, kde sa s novinármi zaobchádza ako s obetnými baránkami, demokracia bude vo veľkom nebezpečenstve," povedal generálny tajomník RSF Christophe Deloire. Sloboda tlače bola na dobrej úrovni v menej ako v jednej štvrtine zo 180 krajín, ktoré index pokrýva.
#RSFIndex RSF has unveiled its 2019 World #PressFreedom Index:
— RSF (@RSF_inter) 18. dubna 2019
1: Norway
2: Finland
3: Sweden
13: Germany
32nd: France
33: United Kingdom
48: United States
67: Japan
101: Lebanon
105: Brazil
179: North Korea
180: Turkmenistanhttps://t.co/eptg8OhCHR pic.twitter.com/E1wWwKb6mZ
Spojené štáty americké medziročne poklesli zo 45. na 48. miesto. Obdobie od zvolenia prezidenta Donalda Trumpa v roku 2016 je jedným z "najtemnejších momentov pre americkú komunitu novinárov", uvádza sa v správe RSF. Organizácia v tejto súvislosti pripomína útok z júna minulého roka, keď 38-ročný Jarrod Ramos streľbou z brokovnice usmrtil piatich ľudí v redakcii lokálneho denníka Capital Gazette v meste Annapolis v americkom štáte Maryland.
Rusko ako neslávny priekopník
Rusku, ktoré organizácia radí medzi "priekopníkov potláčania médií", patrí v rebríčku 149. priečka. Na čele indexu sa udržali škandinávske krajiny Nórsko, Fínsko a Švédsko. Rebríček krajín na opačnom konci uzatvárajú Čína, Eritrea, Severná Kórea a Turkménsko. RSF takisto vyjadrila obavy z narastajúceho počtu krajín s despotickými lídrami. V tejto súvislosti pripomína vlaňajšiu vraždu saudskoarabského novinára Džamála Chášukdžího, ku ktorej došlo na konzuláte Rijádu v tureckom Istanbule.
India označovaná za najväčšiu demokraciu sveta, v indexe poklesla o dve priečky na 140. miesto. Najväčšie média v krajine podľa RSF prevzal provládny konglomerát. Najväčší pokles v oblasti slobody tlače zaznamenali viaceré africké krajiny, napríklad Tanzánia (o 25 miest) Mauritánia a Eritrea. Situácia sa však podľa RSF zlepšila v bývalých sovietskych republikách Arménsko, Kirgizsko a Uzbekistan.
Podľa OĽaNO ide o vážny problém
Na rebríček reaguje aj strana Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. „Môže sa to zdať ako dobrý výsledok, ale nie je. Iba pred tromi rokmi na konci jednofarebnej vlády Roberta Fica sme boli v slobode tlače na dvanástom mieste. Odvtedy sme sa hlboko prepadli o 23 miest. Tu sa ukazuje, ako súčasná koalícia stráca zmysel aj pre tie najposvätnejšie európske hodnoty a tou je sloboda slova, a teda aj tlače," konštatovala poslankyňa hnutia OĽaNO a podpredsedníčka výboru NR SR pre kultúru a médiá Natália Milanová.
"Pri tomto trende nabudúce skončíme aj za Papuou - Novou Guineou, ktorá je tesne za nami na 38. mieste," dodáva Milanová. Koalícia sa podľa hnutia OĽaNO snaží bombardovať slobodu tlače aj naďalej cez zmenu tlačového zákona.
Svoje zohrala aj novela tlačového zákona
„Predseda Smeru Robert Fico v decembri 2018 na sneme spomenul, že budú meniť tlačový zákon a poslanci za Smer obratom pripravili novelu zákona, ktorá zavádza právo na odpoveď v novinách aj pre politikov. Pre tých politikov, ktorí odmietajú odpovedať na otázky, utekajú z tlačových konferencií, skrývajú sa za dodatočne pridelených štátnych ochrankárov, ale na druhej strane sa domáhajú priestoru v novinách aj so svojimi demagógiami a často výmyslami," uvádza Milanová.
„Skupina V4 už dávno nie je inšpiratívny priestor, s ktorým by sme sa mali porovnávať, lebo stráca krok s vyspelým svetom. Navyše súčasní vládni politici sa netaja tým, že inšpiráciu často berú v Maďarsku, kde pevnou rukou vládne autokrat Viktor Orbán, v Poľsku, kde moc drží zatrpknutý, paranoidný a všade nepriateľov vidiaci Jaroslaw Kaczynski, či v Českej republike, kde vládne premiér, ktorý vlastní viac ako polovicu českých novín. Takýmito krajinami by sme sa nemali inšpirovať, ale nechať ich ďaleko za nami, lebo Slovensko má na viac," vysvetľuje poslankyňa Milanová a dodáva, že veľkým rizikom pre nezávislú žurnalistiku je navrhované zrušenie koncesionárskych poplatkov.