BRATISLAVA – Meteorológ a klimatológ Pavol Matejovič pre Topky.sk vysvetlil, čo všetko môže za súčasný stav sucha na Slovensku. Zároveň vyjadril obavu, že ak sa situácia bude z roka na rok zhoršovať, jarnú úrodu nemusí zničiť sucho, môže ju spáliť mráz. Ten z pondelka na utorok potrápil pestovateľov ovocia.
Podľa Matejoviča sa stalo už normou, že jar u nás býva chudobná na zrážky. Tento rok však sucho začína nadobúdať katastrofálne rozmery. Stačí sa pozrieť na aktuálnu mapu sucha, ktorú zverejnil Slovenský hydrometeorologický ústav (ďalej len SHMÚ) na svojom webe.
Podľa mapy je momentálne najextrémnejšie sucho na východnom Slovensku, no postupne by sa výrazné až výnimočné sucho malo rozšíriť na väčšinu nášho územia, vrátane juhozápadu.
Zdá sa, že dažďa sa v najbližších dňoch nedočkáme
Prognostické modely totiž v najbližších dňoch neočakávajú nijaké významnejšie zrážky. „Sucho je túto jar spôsobené hlavne anticyklonálnym počasím, pri ktorom zrážky nepadajú. Ak aj nejaké spadnú, je to málo na to, aby dokázali nasýtiť pôdu potrebnou vlahou,“ vysvetlil Matejovič.
Ako uvádza SHMÚ, na východe sa vyskytujú lokality, kde za celý marec spadlo len 5 mm zrážok. Málo zrážok však bolo v priebehu chladného polroka (október až marec). Najvyšší deficit vlahy je práve na východnom Slovensku, kde chýba až 100 litrov vody na meter štvorcový. Výpar vody z pôdy umocňuje aj nadnormálne teplé počasie, marec skončil ako teplotne silne nadnormálny. Sneh sa preto aj na horách rýchlo roztopil, teda ani rieky nedostali potrebnú vlahu.
Teplotne nadnormálna bola ale na väčšine nášho územia aj celá zima, pričom najteplejší bol február, kedy na jeho konci vystúpila v Žihárci a Hurbanove maximálna teplota na 20,6 stupňa Celzia, čo bol absolútny rekord maximálnej teploty zimy (december až február).
Toto všetko spôsobuje akútny nedostatok pôdnej vlahy, ktorý sa bude v najbližších siedmich dňoch zvýrazňovať aj v iných oblastiach európskeho kontinentu, pretože nijaké významnejšie zrážky sa neočakávajú, ďalej je vývoj otázny.
Noc z pondelka na utorok bola mimoriadne chladná, ovocinári museli pri záchrane úrody použiť okrem kahancov aj vrtuľník
Akoby extrémne sucho nestačilo, začiatkom tohto týždňa sa vyskytli aj pomerne silné mrazy, hlavne pri zemi. Vo výške 5 cm nad zemou to bolo podľa meraní SHMÚ väčšinou -2 až -10 stupňov Celzia, ale aj vo výške 2 m bol miestami mráz v nížinách až do -4 stupňov. Ešte výrazne chladnejšie bolo v utorok ráno pri zemi na severe Slovenska. „Tu boli lokality, kde vo výške 5 cm nad povrchom bolo aj menej ako -10°C a v Plavči dosiahla teplota vzduchu v tejto úrovni -11,9°C,“ informoval ústav.
Takto silný mráz už mohol podľa meteorológa poškodiť viaceré rozkvitnuté ovocné stromy, navyše vegetácia bola urýchlená teplým počasím. „Mrazy sa u nás vyskytujú v čase, keď k nám prenikne od severovýchodu suchý a studený pevninský vzduch. Čím je vzduch suchší, tým nižšie teplota môže klesnúť. Môžeme to pozorovať napríklad na púšti, kde je cez deň aj +40 °C a v noci klesá teplota k bodu mrazu. Čím bude teda klíma na jar suchšia, tým bude negatívnejšie vplývať na rozvíjajúcu sa vegetáciu,“ zdôvodnil Matejovič.
V obci Veselé pri Piešťanoch museli pestovatelia ovocia pri záchrane úrody použiť okrem kahancov aj vrtuľník. Náklady na jednu noc, počas ktorej používajú kahance, parafínové siete, peletové škatule a vrtuľníky sa pohybujú od 50- do 100-tisíc eur. „Záleží od toho, či použijeme aj vrtuľník. Pri takej teplote, aká bola túto noc (z pondelka na utorok, pozn. red.), sme ho nasadili. Pomáha stláčať teplý vzduch nižšie k zemi,“ vysvetlil konateľ spoločnosti Plantex Marián Varga.
Ak bude extrémne sucho pretrvávať, môžu sa dostaviť problémy s pitnou vodou
Na strane jednej budeme na jar čoraz častejšie čeliť suchu, na strane druhej musíme rátať aj s jarnými mrazmi. Toto sú všetko sprievodné javy meniacej sa klímy, na ktoré sa musíme pripraviť. Situácia sa bude z roka na rok zhoršovať. Ak úrodu na jar nezničí sucho, môže ju spáliť mráz, najmä ak sa vegetačné obdobie začne už v jej prvej polovici. „Ak však bude extrémne sucho pretrvávať aj v lete a na jeseň, môžu sa postupne znižovať aj zásoby podzemných vôd, čo môže spôsobiť aj problémy so zásobovaním pitnou vodou. V každom prípade by sme mali byť na takúto situáciu v budúcnosti pripravení,“ povedal klimatológ.
